settings icon
share icon

Evanjelium podľa Jána

Autor: Ján 21:20-24 opisuje autora ako „učeníka ktorého Ježiš miloval" a ako z historických dôvodov, tak i z vnútornej analýzy textu vyplýva, že je ním apoštol Ján, jeden zo Zebedeových synov (Lukáš 5:10).

Dátum vzniku: Určité papyrusové zvitky boli objavené už okolo roku 135 n. l., čo znamená, že kniha bola už nejakú dobu predtým napísaná, skopírovaná a uvedená do obehu. A hoci si niektorí myslia, že bola napísaná skôr, ako bol zničený Jeruzalem (70 n. L.), ako pravdepodobnejšia doba vzniku knihy sa javí obdobie medzi rokmi 85-90 n. l.

Účel knihy: Ján 20:31 opisuje účel knihy nasledovne: „ale sú napísané, aby ste uverili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste skrze vieru mali život v Jeho mene." Na rozdiel od troch synoptických evanjelií nie je Jánovým zámerom predstaviť chronologický príbeh o Kristovom živote, ale zobraziť Jeho božstvo. Ján sa usiloval nielen o posilnenie viery veriacich druhej generácie a prebudenie viery ďalších ľudí, ale snažil sa tiež uviesť na pravú mieru falošné náuky, ktoré sa začali šíriť. Ján kládol dôraz na to, aby ukázal Ježiša Krista ako „Božieho Syna", ktorý je v plnej miere Bohom aj človekom, v rozpore s falošnou náukou, ktorá videla Krista ako „Krista-ducha", ktorý na človeka zostúpil pri krste a opustil ho pri ukrižovaní.

Kľúčové verše (Ekumenický preklad):

Ev. Jána 1:1,14, „Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo olo Boh. A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy."

Ev. Jána 1:29, „Keď na druhý deň videl, ako Ježiš prichádza k nemu, povedal: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta."

Ev. Jána 3:16, „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život."

Ev. Jána 6:29, „Ježiš im odpovedal: Božím skutkom je, keď veríte v toho, ktorého on poslal."

Ev. Jána 10:10, „Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere."

Ev. Jána 10:28, „Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky."

Ev. Jána 11:25-26, „Povedal jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Veríš tomu?"

Ev. Jána 13:35, „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému."

Ev. Jána 14:6), „Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa."

Ev. Jána 14:9, „Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca?"

Ev. Jána 17:17, „Posväť ich v pravde; tvoje slovo je pravda!"

Ev. Jána 19:30, „Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: Je dokonané! Naklonil hlavu a odovzdal ducha."

Ev. Jána 20:29, „Ježiš mu povedal: Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili."

Stručné zhrnutie: Evanjelium podľa Jána vyberá iba sedem zázrakov ako znamení, ktoré majú demonštrovať Kristovo božstvo a vykresliť Jeho službu. Niektoré z týchto znamení a príbehov sa nachádzajú iba v Jánovi. Je to najteologickejšie zo všetkých štyroch evanjelií a často uvádza dôvody udalostí, spomínaných v iných evanjeliách. Zdieľa veľa informácií o blížiacej sa službe Ducha Svätého po Ježišovom nanebovstúpení. Ján často používa určité slová, alebo frázy, ktoré zobrazujú opakujúce sa témy jeho evanjelia: veriť, svedectvo, Utešiteľ, život — smrť, svetlo — temnota, Ja som ... (Ježišom opakovane používaná veta „Ja som"), a láska.

Jánovo evanjelium predstavuje Krista nie od svojho narodenia, ale od „počiatku" ako „Slovo" (Logos), ktoré je ako Božský prvok účastné všetkých aspektov stvorenia (1:1–3), a ktoré sa neskôr stáva telom (1:14), aby na seba vzal naše hriechy ako nepoškvrnený obetný Baránok (Ján 1:29). Ján vyberá duchovné rozhovory, ktoré ukazujú, že Ježiš je Mesiáš (4:26) a vysvetľuje, ako je človek zachránený Jeho zástupnou smrťou na kríži (3:14-16). Ježiš opakovane privádza k hnevu židovských vodcov tým, že ich napomína (2:13–16); uzdravuje v sobotu a nárokuje si vlastnosti patriace Bohu (5:18; 8:56-59; 9:6, 16; 10:33). Ježiš pripravuje svojich učeníkov na svoju nadchádzajúcu smrť a na ich službu po svojom zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení (Ján 14-17). Potom dobrovoľne zomiera na kríži miesto nás (10:15–18) a dokonale zaplatí celý náš dlh za hriechy (19:30), aby každý, kto v Neho verí ako svojho Spasiteľa pred hriechom, bol spasený (Ján 3:14–16) ). Potom vstane z mŕtvych a presviedča aj tých, ktorí sú plní pochybností o tom, že je Boh a Pán (20:24–29).

Súvislosti: Jánovo vyobrazenie Ježiša ako Boha Starého zákona je najdôraznejšie viditeľné v siedmich Ježišových vyjadreniach, ktoré začínajú „Ja som". Je to „chlieb života" (Ján 6:35), ktorý Boh dal, aby nasýtil duše svojho ľudu, rovnako ako poskytol mannu z neba, aby nasýtil Izraelitov na púšti (Exodus 16:11-36). Ježiš je „Svetlom sveta" (Ján 8:12), tým istým svetlom, ktoré Boh sľúbil svojmu ľudu v Starom zákone (Izaiáš 30:26, 60:19-22), a ktoré nájde naplnenie v Novom Jeruzaleme, keď Kristus Baránok bude jeho Svetlom (Zjavenie 21:23). Dva ďalšie výroky „Ja som" označujú Ježiša ako „dobrého pastiera" aj „dvere pre ovce." To sú jasné zmienky o Ježišovi, ako o Bohu Starého zákona, o pastierovi Izraela (Žalm 23:1, 80:1; Jeremiáš 31:10; Ezechiel 34:23) a ako o jediných dverách záchrany a jediných dverách do ovčinca.

Židia verili vo vzkriesenie a využili toto učenie k tomu, aby primäli Ježiša urobiť vyhlásenia, ktoré mohli proti nemu použiť. Ale jeho vyhlásenie pri Lazarovom hrobe „Ja som vzkriesenie a život" (Ján 11:25) ich muselo ohromiť. Tvrdil, že je príčinou vzkriesenia a že má moc nad životom a smrťou. Nikto iný, ako sám Boh, nemohol také niečo tvrdiť. Podobne aj jeho tvrdenie, že je „cestou, pravdou a životom" (Ján 14:6), ho nepochybne spájalo so Starým zákonom. On je tou „cestou svätosti" predpovedanou v Izaiášovi 35:8; vystaval mesto pravdy (Zachariáš 8:3), keď bol On, ktorý je „pravdou", v Jeruzaleme, a keď tam On i jeho apoštoli kázali pravdy evanjelia; a ako „Život" potvrdzuje svoje božstvo, ako Stvoriteľ života, vtelený Boh (Ján 1:1–3). Nakoniec sa Ježiš ako „pravý vinič" (Ján 15:1, 5) stotožňuje s izraelským národom, ktorý sa v mnohých starozákonných pasážach nazýva Pánova vinica. Ako pravá vínna réva izraelskej vinice, sa predstavuje ako Pán „pravého Izraela" — všetkých tých, ktorí k Nemu prídu vo viere, pretože „... nie všetci, čo sú potomkami Izraela, sú Izrael" (Rímskym 9:6).

Praktické uplatnenie: Jánovo evanjelium naďalej plní svoj účel a poskytuje nám veľa užitočných informácií pre evanjelizáciu (Ján 3:16 je pravdepodobne najznámejším veršom, aj keď ho mnohí nechápu správne) a často sa používa pri evanjelizačných biblických štúdiách. Na stretnutiach Ježiša s Nikodémom a ženou pri studni (kapitoly 3-4) sa môžeme veľa naučiť z Jeho príkladu osobnej evanjelizácie. Jeho utešujúce slová určené učeníkom pred Jeho smrťou (14:1–6, 16; 16:33) sú pre nás i dnes veľkou útechou, keď nám smrť vezme niekoho milovaného a rovnako je veľkou útechou aj Ježišova „veľkňazská modlitba" za veriacich v kapitole 17. Jánove učenie týkajúce sa Kristovho božstva (1:1–3, 14; 5:22–23; 8:58; 14:8–9; 20:28 atď.) je veľmi užitočné i dnes, keď sa bránime falošnému učeniu niektorých kultov, ktoré Ježiša vidia ako neúplného Boha.
nglish



Návrat do

Prehľad Nového Zákona



Návrat na slovenskú Domovská stránka

Evanjelium podľa Jána
Zdieľaj túto stránku: Facebook icon Twitter icon Pinterest icon Email icon
© Copyright Got Questions Ministries