Kniha 2 kroník, Druhá kniha Paralipomenom


Autor: Prvá kniha kroník autora neuvádza. Podľa tradičného výkladu je autorom 1. a 2. Knihy kroník Ezdráš.

Obdobie vzniku: Druhá kniha kroník bola pravdepodobne napísaná v období medzi rokmi 450 p. n. l. a 425 p. n. l.

Zámer knihy: Knihy 1. a 2. kniha kroník obsahujú väčšinu rovnakých informácií ako 1. a 2. kniha Samuelova a 1. a 2. kniha kráľov. Knihy kroník sa však viac sústreďujú na duchovné hľadisko tohto obdobia. Druhá kniha kroník je v podstate zhodnotením náboženskej histórie národa.

Kľúčové verše:
2. Kniha kroník 1:18 (Ekumenický preklad) — Šalamún sa rozhodol postaviť na počesť mena Hospodina chrám a sebe kráľovský palác.

2. Kniha kroník 29:1-3 (Ekumenický preklad) — Chizkija mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťdeväť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Zecharjova dcéra, sa volala Abija. Robil to, čo uznával Hospodin za správne, celkom tak, ako to robieval jeho praotec Dávid. V prvom mesiaci prvého roka svojej vlády otvoril dvere Hospodinovho domu a opravil ich.

2. Kniha kroník 36:14 (Ekumenický preklad) — Ba i všetci vedúci kňazi a ľud sa stávali čoraz viac nevernejší. Nasledovali rôzne ohavnosti národov, čím poškvrnili dom, ktorý si Hospodin posvätil v Jeruzaleme.

2. Kniha kroník 36:23 (Ekumenický preklad) — Takto vraví perzský kráľ Kýros: „Hospodin, Boh nebies, mi odovzdal všetky kráľovstvá zeme a poveril ma, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Ak niekto spomedzi vás pochádza z jeho ľudu, Hospodin, jeho Boh, nech je s ním a nech sa dá na cestu!"

Stručné zhrnutie: Druhá kniha kroník zaznamenáva históriu Južného kráľovstva Júdu od vlády kráľa Šalamúna až po koniec vyhnanstva v Babylone. Úpadok Júdu je sklamanie, ale dôraz je kladený na duchovných reformátorov, ktorí sa horlivo snažia navrátiť ľudí k Bohu. Kniha hovorí málo o zlých kráľoch a o pádoch dobrých kráľov, zdôrazňuje to, čo bolo dobré. Keďže 2. kniha kroník sa zameriava hlavne na duchovnú stránku, Severné kráľovstvo spomína len zriedka, pretože uctievali modly a odmietali uznať Jeruzalem a chrám.

Prorocká symbolika: Rovnako ako vo všetkých zmienkach o kráľoch a chráme v Starej zmluve, aj tu vidíme odraz pravého Kráľa kráľov — Ježiša Krista a chrámu Ducha Svätého — Jeho ľudu. Aj tí najlepší králi Izraela mali chyby a hrešili a nedokonale viedli ľud. Ale keď príde Kráľ kráľov, bude žiť a vládnuť na zemi v tisícročnom kráľovstve, zasadne na trón a bude vládnuť nad celou zemou ako právoplatný Dávidov potomok. Až vtedy budeme mať dokonalého Kráľa, ktorý bude vládnuť spravodlivo a sväto, o čom mohli najlepší Izraelský králi len snívať.

Úžasný Šalamúnov chrám nebol postavený tak, aby stál naveky. Už o 150 rokov po výstavbe potreboval opravy, pretože ďalšie generácie ho nechali chátrať a obrátili sa k modlám (2. kráľov 12). Ale chrám Ducha Svätého — tí, ktorí patria Kristovi — bude trvať naveky. My, ktorí patríme Ježišovi sme tým chrámom, nie rukami vytvoreným ale Božou vôľou (Ján 1:12-13). Duch, ktorý v nás žije, nás nikdy neopustí a jedného dňa nás bezpečne privedie do Božích rúk (Efezským 1:13, 4:30). Žiadny pozemský chrám neobsiahne toto zasľúbenie.

Praktická aplikácia: Čitateľ Kroník je pozvaný k tomu, aby hodnotil každú minulú generáciu a rozoznal, prečo bola každá z nich požehnaná za poslušnosť, alebo potrestaná za zlo, ktoré páchali. Môžeme tiež porovnať biedu týchto generácií k našej vlastnej či už ako spoločnosti, alebo individuálne. Ak máme ťažkosti — my, náš národ, naša cirkev, môže nám slúžiť k prospechu, ak porovnáme našu vieru a to, ako konáme na základe našej viery, so skúsenosťami Izraelcov za vlády rôznych kráľov. Boh nenávidí hriech a nebude ho tolerovať. Ale Knihy kroník nás tiež učia, že je to Boh, ktorý nám chce odpustiť a uzdraviť tých, ktorí sa pokorne modlia a činia pokánie (Ján 1:9).

Ak by si si mohol mať čokoľvek, čo by si si od Boha žiadal, čo by to bolo? Rozprávkové bohatstvo? Dokonalé zdravie pre seba a svojich blízkych? Moc nad životom a smrťou? Úžasné, keď nad tým premýšľame, že? Viac udivujúce je však to, že Boh dal takúto ponuku kráľovi Šalamúnovi a on si nevybral žiadnu z týchto vecí. Pýtal si múdrosť a poznanie, aby mohol dobre splniť úlohu, ktorú mu dal Boh. Poučenie pre nás je, že Boh dal každému z nás poslanie, ktoré máme naplniť a najväčšie požehnanie, o ktoré môžme usilovať, je schopnosť plniť Božiu vôľu v našich životoch. Na to potrebujeme „múdrosť zhora" (Jakub 3:17), aby sme rozoznali Jeho vôľu, tiež Ho potrebujeme dôverne poznať, aby sme sa mohli podobať na Krista v správaní a v skutkoch (Jakub 3:13)

English



Návrat do

Prehľad Starého Zákona

Kniha 2 kroník, Druhá kniha Paralipomenom

Zistite, ako ...

Strávte večnosť s Bohom



Prijať odpustenie od Boha