settings icon
share icon

2. list Korinťanom

Autor: V 2. Korinťanom 1:1 je ako autor pomenovaný apoštol Pavol, pravdepodobne v spolupráci s Timotejom.

Doba vzniku: 2. list Korinťanom vznikol pravdepodobne v rokoch 55 — 57 n. l.

Účel knihy: Zbor v Korinte vznikol v roku 52 po Kr., keď tam bol Pavol na svojej druhej misijnej ceste. Zostal tam jeden a pol roka a bolo mu umožnené zostať na jednom mieste tak dlho, ako chcel. Záznam o tejto návšteve a založení zboru sa nachádza v Skutkoch 18:1–18.

Vo svojom druhom liste Korinťanom Pavol vyjadruje úľavu a radosť z toho, že Korinťania prijali jeho „prísny" list (dnes stratený) pozitívne. Tento list sa venoval problémom, ktoré rozdeľovali cirkev, hlavne kvôli samozvaným „falošným apoštolom" (2. Korinťanom 11:13), ktorí útočili na Pavlov charakter, zasievali nezhody medzi veriacimi a učili falošné učenie. Snažili sa spochybniť jeho vierohodnosť (2. Korinťanom 1:15–17), jeho schopnosť hovoriť (2. Korinťanom 10:10; 11:6) a jeho neochotu prijať podporu od cirkvi v Korinte (2. Korinťanom 11:7-9; 12:13). Boli tam aj ľudia, ktorí ešte nečinili pokánie zo svojho nemravného správania (2. Kor 12:20–21).

Pavol mal veľkú radosť, keď sa dozvedel od Títa, že väčšina Korinťanov činila pokánie zo svojej vzbury proti Pavlovi (2. Korinťanom 2:12–13; 7:5–9). Apoštol ich k tomu povzbudzuje vyjadrením svojej úprimnej lásky (2. Korinťanom 7:3–16). Pavol sa tiež usiloval obhájiť svoje apoštolstvo, pretože niektorí v cirkvi spochybňovali jeho autoritu (2. Korinťanom 13:3).

Kľúčové veršeKapitoly :

2. Korinťanom 3:5, „Nie že by sme boli schopní sami od seba niečo vymyslieť akoby z nás, ale naša schopnosť je z Boha"

2. Korinťanom 3:18, „Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve — a to všetko mocou Pána, ktorý je Duch."

2. Korinťanom 5:17, „Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové."

2. Korinťanom 5:21, „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou."

2. Korinťanom 10:5, „a každú povýšenosť, čo sa dvíha proti poznávaniu Boha, a nimi viažeme každú myšlienku na poslušnosť Kristovi."

2. Korinťanom 13:4, „Hoci bol ukrižovaný v slabosti, predsa žije z moci Boha. Aj my sme v ňom slabí, no predsa z Božej moci s ním budeme žiť pre vás."

Stručné zhrnutie: Po pozdravení veriacich zo zboru v Korinte a vysvetlení, prečo ich nenavštívil podľa pôvodného plánu (v. 1:3—2:2), Pavol vysvetľuje podstatu svojej služby. Víťazstvo skrze Krista a úprimnosť pred Bohom boli charakteristickými znakmi jeho služby v cirkvi (2:14–17). Porovnáva slávnu službu Kristovej spravodlivosti so „službou odsúdenia", ktorou je zákon (v. 3:9), a ukazuje, že verí, že jeho služba je plne platná, napriek intenzívnemu prenasledovaniu (4:8–18). V 5. kapitole načrtáva základ kresťanskej viery — novú prirodzenosť (v. 17) a výmenu nášho hriechu za Kristovu spravodlivosť (v. 21).

V kapitolách 6 a 7 Pavol obhajuje seba a svoju službu a znovu uisťuje Korinťanov o svojej úprimnej láske k nim a nabáda ich k pokániu a k svätému životu. V kapitolách 8 a 9 Pavol nabáda veriacich v Korinte, aby nasledovali príklady bratov v Macedónsku a boli štedrí k svätým v núdzi. Učí ich zásadám štedrého dávania a ukazuje, akú odmenu to prináša.

Pavol končí svoj list tým, že zdôrazňuje autoritu, ktorú medzi nimi má (10. kapitola) a pripomína im akú má obavu o to, aby mu zachovali vernosť i tvárou v tvár ťažkému protivenstvu zo strany falošných apoštolov. Sám seba nazýva bláznom za to, že sa musí — aj keď nerád — chváliť svojimi zásluhami a utrpením pre Krista (kapitola 11). V závere epištoly opisuje videnie neba, ktoré mu bolo dovolené zažiť, a „osteň v tele", ktorý mu Boh dal, aby zostal pokorný (kapitola 12). Posledná kapitola obsahuje jeho nabádanie Korinťanov, aby preskúmali, či to, čo vyznávajú, je pre nich realitou a lúči sa s nimi požehnaním lásky a pokoja.

Súvislosti: Pavol sa vo svojich listoch často odvoláva na Mojžišov zákon a porovnáva ho s neporovnateľne prevyšujúcou veľkosťou evanjelia Ježiša Krista a spasením z milosti. V 2. Korinťanom 3:4–11 Pavol porovnáva starozákonné predpisy s novou zmluvou milosti a odvoláva sa na zákon, ako na ten, ktorý „zabíja", zatiaľ čo Duch dáva život. Zákon je „služba smrti vyrytá písmenami do kameňa" (v. 7; Exodus 24:12), pretože prináša iba poznanie hriechu a jeho odsúdenie. Sláva zákona spočíva v tom, že odráža Božiu slávu, ale služba Ducha je oveľa slávnejšia ako služba zákona, lebo odráža Jeho milosrdenstvo, milosť a lásku, pretože Boh za nás dal Krista, aby bol zákon naplnený.

Praktické uplatnenie: Tento list je najbiografickejším a najmenej doktrinálnym zo všetkých Pavlových listov. Viac než akýkoľvek iný list nám hovorí o Pavlovi ako o osobe a služobníkovi. Aj v tomto liste sú však veci, ktoré si môžeme z neho vziať a uplatniť ich v našom živote. Prvá vec je správcovstvo, nielen peňazí, ale aj času. Macedónci nielenže štedro dávali, ale „najskôr sami seba dali Pánovi a potom aj nám, podľa Božej vôle." (2. Kor. 8:5). Rovnakým spôsobom by sme mali venovať Pánovi nielen všetko, čo máme, ale aj to, čo sme. Naozaj nepotrebuje naše peniaze. Je všemohúci! Chce naše srdce, také, ktoré túži slúžiť, páčiť sa Bohu a milovať. Správcovstvo a dávanie Bohu nie je len o peniazoch. Áno, Boh chce, aby sme Mu dávali desatinu nášho príjmu, a zasľubuje, že nás požehná, keď Mu ich dáme. Je toho však viac. Boh chce 100%. Chce, aby sme Mu odovzdali všetko. Všetko čo sme. Celé naše životy by sme mali stráviť službou Otcovi. Nemáme dávať Bohu iba z našej výplaty, ale aj náš život by mal byť Jeho odrazom. Mali by sme sami seba predovšetkým odovzdať Pánovi, potom cirkvi a dielu služby Ježiša Krista.

nglish



Návrat do

Prehľad Nového Zákona



Návrat na slovenskú Domovská stránka

2. list Korinťanom
Zdieľaj túto stránku: Facebook icon Twitter icon Pinterest icon Email icon
© Copyright Got Questions Ministries