Prečo Boh dovoľuje, aby sa zlé veci stávali dobrým ľuďom?



Otázka: Prečo Boh dovoľuje, aby sa zlé veci stávali dobrým ľuďom?

Odpoveď:
Prečo sa dobrým ľuďom dejú zlé veci? To je jedna z najťažších otázok v celej teológii. Boh je večný, nekonečný, vševediaci, všadeprítomný, všemohúci, atď. Prečo by ľudská bytosť (ktorá nie je večná, nekonečná, vševediaca, všadeprítomná alebo všemohúca) očakávala, že bude v stave úplne pochopiť Božie cesty? Kniha o Jóbovi o týchto veciach hovorí. Boh dovolil Satanovi, aby si urobil s Jóbom čo chce, iba mu nesmel siahnuť na život. Aká bola Jóbova reakcia? „Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho“ (Jób 13:15). „Hospodin dal, Hospodin vzal. Nech je požehnané meno Hospodinovo“ (Jób 1:21). Jób nerozumel, prečo Boh dovolil to, čo dovolil, ale vedel, že Boh je dobrý a preto Mu i naďalej dôveroval. Toto by koniec koncov mala byť i naša reakcia. Boh je dobrý, spravodlivý, milostivý, a miluje nás. Často sa nám stávajú veci, ktoré nevieme pochopiť. Namiesto pochybovania o Božej dobrote by sme Mu však mali dôverovať. „Nádejaj sa na Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť. Poznávaj ho na všetkých svojich cestách, a on bude urovnávať tvoje chodníky.“ (Príslovia 3:5-6).

Lepšia otázka by možno bola: „Prečo sa zlým ľuďom dejú dobré veci?“ Boh je svätý (Izaiáš 6:3, Zjavenie Jána 4:8). Ľudia sú hriešni (Rimanom 3:23; 6:23). Chceš vedieť, ako Boh vníma ľudstvo? „Ako je napísané: Nieto spravodlivého ani jedného; niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha; všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného. Ich hrdlo je otvorený hrob; svojimi jazykmi hovorili lesť; jed ľútych hadov pod ich perami; ktorých ústa sú plné kliatby a horkosti; ich nohy rýchle vyliať krv; nešťastie a bieda je na ich cestách, a cesty pokoja nepoznali. Niet bázne Božej pred ich očami.“ (Rimanom 3:10-18). Každé ľudské stvorenie na tejto planéte by si hneď teraz zaslúžilo byť hodené do pekla. Každá sekunda, ktorú prežijeme, je iba vďaka milosti Božej. Dokonca aj tá najväčšia nehoda, ktorú môžeme na tomto svete zažiť, je milosťou v porovnaní s tým, čo si zaslúžime, večnosť v ohnivom jazere pekla.

„Ale Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.“ (Rimanom 5:8). Napriek zlej a skazenej hriešnej prirodzenosti ľudí tohto sveta nás Boh ešte stále miluje. Miloval nás natoľko, že zomrel a zobral na seba trest za naše hriechy (Rimanom 6:23). Na nás je iba uveriť v Ježiša Krista (Ján 3:16; Rimanom 10:9), aby nám bolo odpustené a aby nám bol sľúbený dom v nebi (Rimanom 8:1). Zaslúžime si peklo, ale ak uveríme, je nám daný večný život v nebi. Hovorí sa, že tento svet je jediným peklom, ktoré zažijú veriaci, a jediným rajom, ktorý zažijú neveriaci. Nabudúce, keď sa budeme pýtať prečo Boh dovoľuje, aby sa dobrým ľuďom stávali zlé veci, by sme sa možno skôr mali opýtať, prečo Boh dovoľuje, aby sa zlým ľuďom stávali dobré veci.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Prečo Boh dovoľuje, aby sa zlé veci stávali dobrým ľuďom?