settings icon
share icon
Otázka

Čo je teológia oslobodenia?

Odpoveď


Jednoducho povedané, teológia oslobodenia je hnutie, ktoré sa pokúša interpretovať Písmo cez situáciu chudobných. Skutoční Ježišovi nasledovníci sa podľa teológie oslobodenia musia snažiť o spravodlivú spoločnosť, priniesť sociálne a politické zmeny a spojiť sa s robotníckou triedou. Ježiš, ktorý bol sám chudobný, sa sústredil na chudobných a utláčaných a každá legitímna cirkev má uprednostniť tých, ktorí boli historicky marginalizovaní alebo zbavení svojich práv. Celá cirkevná doktrína by mala vychádzať z perspektívy chudobných. Obrana práv chudobných sa považuje za ústredný aspekt evanjelia.

Tu je príklad toho, ako sa teológia oslobodenia pozerá na Písmo cez optiku chudobných a biednych: v Lukášovi 1:52–53 Mária chváli Pána slovami: „mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nasýtil dobrotami a boháčov prepustil naprázdno”. Podľa teológie oslobodenia Mária vyjadruje radosť z toho, že Boh oslobodil hmotne chudobných a nasýtil fyzicky hladných, zatiaľ čo zrazil na zem hmotne bohatých. Inými slovami, je Bohom, ktorý uprednostňuje chudobných pred bohatými.

Teológia oslobodenia má svoje korene v latinskoamerickom rímskom katolicizme. Jeho nárast sa považuje za reakciu na rozšírenú chudobu a zlé zaobchádzanie s veľkou časťou latinsko-americkej spoločnosti. Vplyvnou knihou propagujúcou teológiu oslobodenia je kniha P. Gustava Gutiérreza Teológia oslobodenia (1971).

Propagátori teológie oslobodenia hľadajú podporu u starozákonných prorokov. Napríklad Malachiáš 3:5 varuje pred Božím súdom nad tými, ktorí utláčajú pracujúceho človeka: „Prídem vás však súdiť, hneď usvedčím... a tých, čo nádenníkovi ukracujú mzdu, utláčajú vdovu a sirotu, tých, čo cudzinca zbavujú práva a neboja sa ma,“ hovorí všemohúci Hospodin“ (pozri aj Izaiáš 58:6–7; Jeremiáš 7: 6; Zachariáš 7:10). Aj Ježišove slová v Lukášovi 4:18 ukazujú Jeho súcit s utláčanými: „Duch Pánov je nado mnou, pretože ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom. Poslal ma ohlásiť väzňom slobodu a slepým navrátenie zraku a utláčaných prepustiť...“ (porov. Izaiáš 61,1).

Teológovia oslobodenia tiež používajú Ježišove slová v Matúšovi 10:34 na podporu myšlienky, že cirkev by sa mala zapojiť do aktivizmu: „Nenazdávajte sa, že som prišiel priniesť pokoj na zem. Neprišiel som priniesť pokoj, ale meč.“ Ježiš sa podľa teológie oslobodenia nesnažil o sociálnu stabilitu, ale o sociálne nepokoje.

Kritici teológie oslobodenia ju spájajú s marxizmom a považujú ju za náboženskú formu neúspešnej socialistickej politiky. Vatikánski predstavitelia, vrátane niekoľkých pápežov, sa vyslovili proti teológii oslobodenia. Dôvody katolíckej opozície zahŕňajú dôraz teológie oslobodenia na prax pred doktrínou a jej odmietnutie cirkevnej hierarchickej štruktúry – teológia oslobodenia obhajuje „základné spoločenstvá“, ktoré sa stretávajú mimo hraníc cirkvi a v skutočnosti obchádzajú katolíckych duchovných.

Teológia oslobodenia prekročila hranice chudobných roľníkov v Južnej a Strednej Amerike. Haiti a Južná Afrika sú tiež domovom foriem teológie oslobodenia. V Spojených štátoch sa čierna teológia oslobodenia káže v niektorých cirkvách, ako je napríklad Trinity United Church of Christ Jeremiáša Wrighta. Príbuzným teologickým hnutím je feministická teológia oslobodenia, ktorá vníma ženy ako utláčanú skupinu, ktorá musí byť oslobodená.

Biblia určite učí nasledovníkov Krista, aby sa starali o chudobných (Galaťanom 2:10; Jakub 2:15-16; 1. Jána 3:17) a mali by sme hovoriť proti nespravodlivosti. A áno, Biblia opakovane varuje pred zvodom bohatstva (Marek 4:19). Teológia oslobodenia sa však na niekoľkých miestach mýli. Po prvé, stavia sociálnu činnosť na rovnakú úroveň s posolstvom evanjelia. Akokoľvek dôležité je nasýtiť hladných, nemôže to nahradiť Kristovo evanjelium (pozri Skutky 3:6). Primárna potreba ľudstva je duchovná, nie sociálna. Evanjelium je tiež pre všetkých ľudí, vrátane bohatých (Lukáš 2:10). Medzi návštevníkmi Krista (dieťaťa) boli pastieri aj mágovia; obe skupiny boli vítané. Prideliť zvláštne postavenie akejkoľvek skupine, znamená diskriminovať, čo Boh nerobí (Skutky 10:34-35). Kristus prináša do svojej cirkvi jednotu, nie rozdelenie podľa sociálno-ekonomických, rasových alebo rodových línií (Efezanom 4:15,16).

English



Návrat na slovenskú Domovská stránka

Čo je teológia oslobodenia?
Zdieľaj túto stránku: Facebook icon Twitter icon Pinterest icon Email icon
© Copyright Got Questions Ministries