Otázka
Učí Biblia situačnú etiku?
Odpoveď
Situačná etika je osobitný pohľad na morálnu etiku, ktorý tvrdí, že morálka činu je určená jeho kontextom. Situačná etika tvrdí, že ak existuje dobro a zlo, je to určené požadovaným výsledkom situácie. Situačná etika sa líši od morálneho relativizmu v tom, že morálny relativizmus tvrdí, že neexistuje správne alebo nesprávne. Situačná etika zahŕňa etický kódex, v ktorom splnenie potrieb každej situácie určuje, čo je správne alebo nesprávne.
Od začiatku do konca je Biblia pravdivá, konzistentná a použiteľná. Učí Biblia, napomína alebo sa dokonca prikláňa k obhajovaniu situačnej etiky? Krátka odpoveď je „nie“. Uvažujme o troch zásadách:
1) Boh je stvoriteľ a udržiavateľ. 2) Celé Božie Slovo je pravdivé. Dokonca aj tie časti, ktoré sa nám nepáčia alebo ktorým nerozumieme. 3) Čo je správne a nesprávne je určené a definované tým, kto je Boh.
1. Boh je stvoriteľ a udržiavateľ. Situačná etika tvrdí, že morálka je určená okolím alebo okolnosťami. Božie Slovo hovorí, že morálka je určená Božou suverenitou, keďže On je Stvoriteľ a udržiavateľ. A to nie je vec sémantiky, ale faktu. Aj keby Boh dal príkaz jednej skupine ľudí a zakázal to inej skupine, rozhodnutie, či je to správne alebo nesprávne, etické alebo nie, nie je založené na situácii, ale skôr na Božom príkaze. Rimanom 3:4 hovorí: "Boh je pravdivý a každý človek luhár,"
2. Celé Božie Slovo je pravdivé. Naznačovať, že Biblia obhajuje situačnú etiku, by znamenalo, že sú v nej obsiahnuté chyby. To nie je možné. Nie je to možné, pretože číslo 1, Boh je Stvoriteľ a udržiavateľ.
3. Správne a nesprávne je definované tým, kto je Boh. Láska je Božou prirodzenosťou. On definuje, čo je láska, nie tým, čo robí, ale jednoducho tým, kým je. Biblia hovorí: „Boh je láska“ (1. Ján 4:16). Láska je nezištná a ohľaduplná k druhým, nikdy nehľadá svoju slávu alebo potešenie (1. Korinťanom 13). Preto na základe toho, kto je Boh, Biblia, ktorá je daná Bohom a je úplne pravdivá, nemôže obsahovať systém etiky, ktorý by sám osebe odporoval Božej povahe. Situačná etika stanovuje čo je správne a nesprávne, aby potešila väčšinu alebo jedného človeka zo sebectva. Láska je opak. Láska sa snaží povzbudzovať a budovať druhých.
Dva základné problémy situačnej etiky sú realita absolútnej pravdy a koncept skutočnej lásky. Biblia učí absolútnu pravdu, ktorá vyžaduje, aby dobro a zlo vopred určil Svätý Boh. A láska – Božia definícia pravej, čestnej a skutočnej lásky – nenecháva priestor pre sebecké alebo nečisté motivácie. Aj keby niekto povedal, že situácia si vyžaduje nezištnosť, stále je to ľudské a nie božské odhodlanie. Dôvody ľudskej bytosti na určenie toho, čo je najlepšie, bez skutočnej lásky, sú v podstate sebecké.
Čo sa teda stane, keď veci vyzerajú správne, ale Boh hovorí, že sú nesprávne? Musíme dôverovať Božej zvrchovanosti a dôverovať, „že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa jeho predsavzatia.“ (Rimanom 8:28). Ak patríme Kristovi, Boh nám dal svojho Ducha (Ján 16) a skrze Neho máme pochopenie toho, čo je správne a čo nesprávne. Skrze Neho sme usvedčení, povzbudení a vedení k spravodlivosti. Úprimná túžba poznať pravdu o veci spojená s hľadaním Boha bude odmenená Božou odpoveďou. „Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (Matúš 5:6).
English
Učí Biblia situačnú etiku?
