Otázka
Bude ti Boh stále znovu odpúšťať, ak budeš stále opakovať ten istý hriech?
Odpoveď
Aby sme čo najlepšie zodpovedali túto otázku, pozrieme sa na dve mocné pasáže Písma. Prvá z nich sa nachádza v knihe žalmov: „Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše prestúpenia“ (Žalm 103:12). Jeden z najúčinnejších trikov, ktoré Satan na kresťanov hrá, je že nás presviedča, že naše hriechy nie sú skutočne odpustené, napriek zasľúbeniam Božieho slova. Ak sme vo viere skutočne prijali Ježiša ako Spasiteľa a stále máme tento nepríjemný pocit a neistotu, či nám je naozaj odpustené, môžeme byť pod démonickým útlakom. Démoni nenávidia, keď sú ľudia vyslobodení z ich dosahu a pokúšajú sa do našich myslí zasadiť semená pochybností o realite našej spásy. V rozsiahlom arzenáli trikov je jedným z najväčších Satanových nástrojov neustále pripomínanie našich minulých previnení, ktorými „dokazuje“, že nám Boh nemohol odpustiť. Útoky diabla sú pre nás skutočnou výzvou jednoducho odpočívať v Božích zasľúbeniach a dôverovať Jeho láske.
Tento žalm nám však hovorí, že Boh nielenže odpúšťa naše hriechy, ale ich aj úplne odstraňuje z Jeho prítomnosti. Toto je mimoriadna vec! Bezpochyby je to pre nás ťažko pochopiteľné, a preto je pre nás také ľahké mať obavy, či nám je odpustené, namiesto toho, aby sme ho len prijali. Kľúč spočíva v tom, že sa jednoducho vzdáme svojich pochybností a pocitov viny a spočinieme v Jeho prísľube odpustenia.
Ďalšou pasážou je 1. Jána 1:9: „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.“ Aký neuveriteľný prísľub! Boh odpúšťa svojim deťom, keď hrešia, ak len k Nemu prídu v pokání a žiadajú o odpustenie. Božia milosť je taká veľká, že môže hriešnika očistiť od jeho hriechu, aby sa stal Božím dieťaťom, a je taká veľká, že aj keď zakopneme, môže nám byť stále odpustené.
V Matúšovi 18:21–22 čítame: „Potom prišiel Peter k Ježišovi a spýtal sa:„Pane, koľkokrát mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Až sedemkrát? “Ježiš odpovedal:„ Hovorím ti „Nie sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát.“ Peter si pravdepodobne myslel, že je veľkorysý. Namiesto toho, aby Peter odplatil osobe, ktorá sa proti nemu prehrešila, rovnakú odplatu, myslel si že by mohol bratovi dať šancu, povedzme až sedemkrát. Po ôsmom prehrešení sa by však odpustenie a milosť pominuli. Kristus však spochybnil pravidlá Petrovej navrhovanej ekonómie milosti tým, že povedal, že odpustenie je nekonečné pre tých, ktorí ho skutočne hľadajú. To je možné len vďaka nekonečnej Božej milosti a vďaka preliatej krvi Krista na kríži. Vďaka Kristovej odpúšťajúcej moci môžeme vždy po hriechu byť očistení, ak pokorne hľadáme odpustenie.
Zároveň je potrebné poznamenať, že nie je biblické, aby spasený človek nepretržite zotrvával v hriechu, či aby žil tak, že hriech je jeho bežnou zvyklosťou, až samozrejmosťou. (1. Jána 3:8–9). Preto nás Pavol nabáda, aby sme sa skúmali: „Samých seba sa pýtajte, či žijete naozaj vo viere; sami sa skúmajte! Vari nechápete, že Ježiš Kristus je medzi vami?“ (2. Korinťanom 13:5). Ako kresťania zakopávame, ale nežijeme životným štýlom neustáleho, nekajúcneho hriechu. Každý z nás má slabosti a môže upadnúť do hriechu, aj keď to nechce. Aj apoštol Pavol robil to, čo nechcel, pretože hriech pôsobil v jeho tele (Rimanom 7:15). Rovnako ako Pavol, aj veriaci odpovedá, že hriech nenávidí, robí z neho pokánie a prosí o Božiu milosť (Rimanom 7:24-25). Niekedy padáme aj preto, lebo sa spoliehame na svoju vlastnú (nedostatočnú) silu a schopnosti. Dokonca aj vtedy, keď naša viera ochabne a zaprieme svojho Pána v slove, alebo v živote, ako to urobil Peter, je tu šanca činiť pokánie a môže nám byť odpustené.
Ďalším zo Satanových trikov je, že nám vnucuje myšlienky, že neexistuje nádej a možnosť, že by nám bolo možné odpustiť, uzdraviť a obnoviť nás. Bude sa snažiť, aby sme sa cítili uväznení vinou, aby sme sa už viac necítili hodní Božieho odpustenia. Ale boli sme my vôbec niekedy hodní Božej milosti? Boh nás miloval, odpustil nám a vyvolil nás, aby sme boli v Kristovi pred založením sveta (Efezanom 1:4-6), nie kvôli tomu, čo sme urobili, ale „aby sme boli na chválu jeho slávy; my, ktorí sme už predtým mali nádej v Kristovi.“ (Efezanom 1:12). Neexistuje miesto, kam by nás nemohla dosiahnuť Božia milosť, a neexistuje ani hĺbka, do ktorej by sme sa mohli ponoriť, aby nás Boh už nedokázal vytiahnuť. Jeho milosť je väčšia ako všetky naše hriechy. Bez ohľadu na to, či sa len začíname túlať mimo kurzu, alebo sa už potápame a topíme vo svojom hriechu, milosť je k dispozícii.
Milosť je dar od Boha (Efezanom 2:8). Keď zhrešíme, Duch nás usvedčuje z hriechu tak, že pôsobí v nás zármutok podľa Božej vôle (2. Korinťanom 7:10–11). Neodsúdi naše duše, pretože už neexistuje žiadne odsúdenie pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi (Rimanom 8:1). Usviedčanie Ducha v nás je hnutím lásky a milosti. Milosť nie je ospravedlnením hriechu (Rímskym 6:1-2) a neodvažujme sa ju zneužiť. To znamená, že hriech sa musí nazývať hriechom a nemožno s ním zaobchádzať ako s niečím neškodným, alebo banálnym. Nekajúcnych veriacich treba s láskou konfrontovať a viesť k slobode a neveriacim treba povedať, že potrebujú robiť pokánie. Zdôraznime však aj východisko, lebo nám bola daná milosť za milosť (Ján 1:16). To, ako žijeme, ako sme spasení, ako sme posvätení a ako budeme zachovaní a oslávení. Prijmime milosť, keď zhrešíme, oľutovaním a vyznávaním svojho hriechu Bohu. Prečo žiť pošpinený život, keď Kristus ponúka, že nás urobí čistými a správnymi v Božích očiach?
English
Bude ti Boh stále znovu odpúšťať, ak budeš stále opakovať ten istý hriech?
