Otázka
Prečo toľko mladých ľudí odpadáva od viery?
Odpoveď
Nedávny prieskum uskutočnený Barna Group, poprednou výskumnou organizáciou, ktorá sa zameriava na vzťah viery a kultúry, zistil, že menej ako jedno percento mladej dospelej populácie v Spojených štátoch má biblický svetonázor. Ešte zarážajúcejšie je, že z údajov vyplýva, že menej ako polovica jedného percenta kresťanov vo veku 18 až 23 rokov má biblický svetonázor.
Skupina Barna ich definovala ako ľudí s biblickým svetonázorom, ak verili:
• že existuje absolútna morálna pravda,
• že Biblia je úplne neomylná,
• že Satan je skutočná bytosť, nie symbolická,
• že si človek nemôže zaslúžiť cestu do Božieho kráľovstva dobrými skutkami,
• že Ježiš Kristus žil na zemi bezhriešnym životom a
• že Boh je najvyšším Stvoriteľom neba a zeme a dnes vládne celému vesmíru.
Iná štúdia Fuller Seminary zistila, že najdôležitejším faktorom v tom, či mladí ľudia opustia cirkev alebo zostanú pevní vo svojej viere je, či majú bezpečný prístav na vyjadrenie svojich pochybností a obáv týkajúcich sa Písma a svojej viery skôr než odídu z domu. Rozhodujúce je, či naša mládež má dospelých, ktorí ich usmerňujú a sprevádzajú, pokiaľ ide o obavy, ktoré môžu mať vo svojej viere. Toto útočisko sa nachádza na dvoch miestach: v ich rodičoch a v ich cirkevných programoch pastorácie mládeže.
Fullerova štúdia však tiež zistila, že väčšina cirkevných mládežníckych programov mala tendenciu venovať svoju energiu na poskytovanie zábavy a pizze, a nie na budovanie mladých ľudí v ich viere. Dôsledkom je, že naši tínedžeri nie sú dostatočne pripravení na výzvy, s ktorými sa vo svete stretnú, keď odídu z domu.
Okrem toho dve štúdie uskutočnené Barna Group a USA Today zistili, že takmer 75 percent kresťanských mladých ľudí opúšťa cirkev na strednej škole. Jeden z kľúčových dôvodov, prečo tak robia, je intelektuálny skepticizmus. Je to dôsledok toho, že naša mládež sa neučí Bibliu vo svojich domovoch alebo cirkvi. Štatistiky ukazujú, že naše deti dnes prežívajú približne 30 hodín týždenne v štátnych školách, kde sa učia myšlienky, ktoré sú diametrálne odlišné od biblických právd, napr. evolúcia, akceptovanie homosexuality atď. Potom prídu domov, kde ďalších 30 hodín týždenne trávia pred televíziou bombardovaní oplzlými reklamami a šteklivými situačnými komédiami alebo trávia čas „spojení“ s priateľmi na Facebooku, zotrvávajúc celé hodiny online, vzájomne chatujúc alebo hrajúc hry. Zatiaľ čo čas strávený týždenne v cirkevnej biblickej učebni je 45 minút. Niet divu, že naši mladí ľudia opúšťajú domov bez kresťanského svetonázoru. Nielenže nemajú dobré základy vo viere, ale ani ich neučia inteligentne skúmať názory skeptikov, ktorí budú spochybňovať ich vieru. Väčšina z týchto študentov nie je pripravená na vstup do vysokoškolských tried, kde sa viac ako polovica všetkých vysokoškolských profesorov pozerá na kresťanov nepriateľsky a využije každú príležitosť, aby ich vieru znevážili.
Niet pochýb o tom, že kľúčovým faktorom toho, či mladí ľudia zostanú odhodlaní vo svojej kresťanskej viere alebo od nej odídu, je vplyv ich rodičov. Je to tak, ako hovorí Príslovie: „Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať, a neodchýli sa od nej ani v starobe.“ (Príslovia 22, 6). Jedna konkrétna štúdia zistila, že keď boli obaja rodičia verní a aktívni v cirkvi, 93 percent ich detí zostalo verných. Keď bol verný len jeden rodič, 73 percent ich detí zostalo verných. Keď ani jeden z rodičov nebol mimoriadne aktívny, iba 53 percent ich detí zostalo verných. V tých prípadoch, keď obaja rodičia neboli vôbec aktívni a iba chodili do cirkvi, percento kleslo na iba 6 percent.
Dnešní tínedžeri medzi sebou diskutujú o tom, ako sa kresťanstvo obstojí voči konkurenčným presvedčeniam sveta. V našej spoločnosti sa stávajú akceptované relativistické výroky ako: „Ty máš svoju pravdu a ja mám svoju,“ alebo „Ježiš bol len jedným z mnohých veľkých duchovných vodcov“. Naši tínedžeri by mali byť schopní odísť z domu plne vyškolení v tom, ako reagovať na svojich svetských priateľov. Mali by byť plne pripravení dať odpoveď každému, kto ich žiada o zdôvodnenie nádeje, ktorá je v nich (1. Petra 3:15): Naozaj existuje Boh? Prečo dovoľuje, aby vo svete pretrvávala bolesť a utrpenie? Je Biblia naozaj pravdivá? Existuje absolútna pravda?
Naši mladí ľudia musia byť lepšie pripravení, aby vedeli, prečo veria tvrdeniam kresťanstva a nie tvrdeniam nejakého iného systému viery a to nielen pre nich samotných, ale aj pre tých, ktorí sa pýtajú na ich vieru. Kresťanstvo je skutočné; je to pravda. A jeho pravdy by sa mali vryť do myslí našej mládeže. Naša mládež musí byť pripravená na intelektuálne náročné otázky a duchovné konfrontácie, s ktorými sa stretne po odchode z domu. Pevný program apologetiky, štúdia obrany pravdy, je životne dôležitý pri príprave mládeže na to, aby poznala a bránila pravdivosť Písma a pravosť ich kresťanskej viery.
Cirkev sa musí dôkladne zamerať na svoje programy pre mládež. Namiesto toho, aby sme mládež zabávali scénkami, kapelami a videami, musíme ich učiť Písmo s logikou, pravdou a kresťanským svetonázorom. Frank Turek, známy kresťanský autor a lektor apologetiky, sa pri riešení problému odpadnutia našej mládeže od viery vyjadril takto: „Zlyhali sme v uvedomení si, že s čím ich získame... pre to ich získame.“
Kresťanskí rodičia a naše cirkvi musia robiť lepšiu prácu pri budovaní sŕdc a myslí našej mládeže Božím Slovom (1. Petra 3:15; 2. Korinťanom 10:5).
English
Prečo toľko mladých ľudí odpadáva od viery?
