Čo sú krížové zastavenia a čo sa z nich môžeme naučiť?


Otázka: Čo sú krížové zastavenia a čo sa z nich môžeme naučiť?

Odpoveď:
Krížové zastavenia, tiež známe ako Via Dolorosa je príbeh posledných hodín života Ježiša Krista na zemi, ktoré poskytujú každému kresťanovi usvedčenie a aplikáciu do života. Krížová cesta je jasnou pripomienkou Ježišovho pokorného správania, kedy bol ochotný odložiť svoje božské privilégia, aby nám pripravil cestu k spaseniu skrze svoju obeť.

Existuje niekoľko všeobecne uznávaných verzií, ktoré popisujú tieto posledné hodiny, jedna je biblická a ostatné sú viacmenej tradičný opis udalostí Ježišových posledných hodín. Tradičná forma Krížovej cesty je nasledovná:

1. Pán Ježiš je odsúdený na smrť

2. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia

3. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom

4. Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou Máriou

5. Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

6. Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník

7. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom

8. Pán Ježiš napomína plačúce ženy

9. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom

10. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty

11. Pána Ježiša pribíjajú na kríž

12. Pán Ježiš na kríži zomiera

13. Pána Ježiša skladajú z kríža

14. Pána Ježiša pochovávajú

Zastavenia 3, 4, 6, 7 a 9 však zreteľne nie sú biblické. Preto vznikla „Duchovná cesta kríža“ (“Scriptural Way of the Cross”). Nasledujúcich 14 zastavení kríža obsahuje biblický popis a aplikáciu do života:

1. Zastavenie: Ježiš na Olivovej hore (Lukáš 22:39-46).

Ježišova modlitba na Olivovej hore, kedy prosí Otca, aby zobral od Neho tento kalich, ktorým myslí svoju smrť, ukazuje Ježišovu ľudskosť. Nie je ťažké si predstaviť to obrovské napätie z udalostí, ktorým ide čeliť. V živote každého kresťana prídu chvíle, kedy si musí vybrať medzi Božou vôľou a našou vlastnou. Rozhodnutie, ktoré urobil Ježiš ukazuje úroveň oddanosti a poslušnosti Bohu a skutočný postoj srdca. Aj keď sa Ježiš obával toho, čo malo prísť a modlil sa k Bohu, aby to zmenil, Jeho modlitba bola, aby sa stala Otcova vôľa bez ohľadu na to, čo Ho čaká. Dokonca aj pribitý na kríž s posledným dychom, stále nás učil aká je dôležitá poslušnosť Božiemu slovu, a že je dôležité Mu dôverovať v každej situácii.

2. Zastavenie: Ježiš je zradený Judášom a zatknutý (Lukáš 22:47-48).

Judáš sa nestal len najviac opovrhovanou postavou v histórii, keď zradil Ježiša, ale je tiež výstrahou každému kresťanovi pred pokušením a upadnutím do hriechu. Potkýnanie sa v hriechu je pre kresťana ako zrádzanie Toho, ktorý dal život za nás. O čo väčšia zrada je, keď si sami vyberieme hriešne správanie a úmyselne sa odvraciame od duchovného presvedčenia (Lukáš 22:47-48)? Judáš žil s Ježišom, sedel pri Jeho nohách a učil sa od Neho roky. Ale kvôli tomu, že jeho srdce nebolo skutočne premenené mocou Ducha Svätého, odpadol, keď ho Satan pokúšal. Nám veriacim nám to hovorí „sami sa preskúmajte“, aby sme videli, či skutočne žijeme vo viere (2. Korinťanom 13:5).

3. Zastavenie: Ježiš je odsúdený židovskou radou (Lukáš 22:66-71).

Sanhedrin (židovská rada), ktorý sa skladá zo sedemdesiatich kňazov a pisárov a jedného najvyššieho kňaza, žiadajú, aby Pilát odsúdil Ježiša. Tento prípad slúži ako varovanie pre všetkých kresťanov, aby sme boli opatrní a nevyzdvihovali seba pokryteckým odsudzovaním ostatných. Biblické poznanie a vysoké postavenie v tomto svete sú úbohé pred svätou dokonalosťou a pyšné zmýšľanie môže spôsobiť pád aj najzbožnejšiemu človeku. Biblia nás učí rešpektovať autority, ale Božia vôľa a Božie slovo by malo byť nad všetkým v našom živote. Kresťania sú obdarovaný krstom Ducha Svätého, aby ich utešoval, vyučoval a sprevádzal v každej životnej situácii, dovoľuje im robiť rozhodnutia podľa dokonalej Božej vôle, čo v podstate ruší potrebu mať náboženských vládcov ako Sanhedrin (židovskú radu). To, že židovský ľud zveril najvyššiu náboženskú autoritu židovskej rade, viedlo k skazenosti medzi mnohými kňazmi a pisármi židovskej rady, a keď Ježiš začal učiť doktríny, ktoré podkopávali ich autoritu, sprisahali sa proti Nemu a nakoniec žiadali rímsku vládu o Jeho ukrižovanie (Lukáš 22:66-71).

4. Zastavenie: Peter zapiera Ježiša (Lukáš 22:54-62).

Keď bol Ježiš zatknutý, niektorí z tých čo tam stáli obvinili Petra z toho, že bol Ježišovým nasledovníkom (Lukáš 22:54-62). Ako predpovedal Ježiš, Peter trikrát poprel, že pozná Ježiša. Peter bol Ježišov milovaný učeník, ktorému veril, ktorý bol priamym svedkom mnohých zázrakov, dokonca chodil s Ježišom po vode (Matúš 14:29-31). Napriek tomu, Peter zaprením Ježiša prejavil ľudskú slabosť zo strachu, že bude tiež zatknutý. Kresťania po celom svete stále čelia prenasledovaniu, ponižovaniu zo strany neveriacich od verbálneho urážania až po bitie a smrť. Ľudia môžu pokrytecky odsudzovať Petra za to, že zaprel Ježiša a pre jeho strach z toho, čo by mu Rimania urobili, keby zistili jeho vzťah k Ježišovi, ale koľko veriacich kresťanov môže povedať, že nikdy nezamlčali svoju vieru, keď stáli pred verejnou alebo súkromnou diskrimináciou? Takéto mlčanie je prejavom ľudskej slabosti. Petrova viera nebola dokonalá, hlavne preto, že v ňom ešte vtedy neprebýval Duch Svätý. Potom ako na Letnice prišiel Duch Svätý, aby prebýval v srdciach veriacich (Skutky 2), bol Peter statočný lev viery, ktorý sa už nikdy nebál ohlasovať svojho Pána.

5. Zastavenie: Ježiš je súdený Pontským Pilátom (Lukáš 23:13-25).

Podľa dnešných právnych predpisov je nepravdepodobné, že by Ježiša odsúdili na nejakom súde, hlavne, keď nemali žiadny skutočný dôkaz. Pontský Pilát nevedel nájsť žiadnu chybu na tom, čo Ježiš urobil a chcel Ho prepustiť (Lukáš 23:13-25), ale židovská rada žiadala, aby Ho dal Pilát popraviť. Židovská rada, ktorá sa riadila striktne Mojžišovým zákonom a tradíciou, považovala Ježiša za hrozbu pre svoju autoritu nad Židmi. Ježiš učil ľudí, že spasenie je z Božej milosti a nie dodržiavaním pravidiel, ktoré ustanovila židovská rada. Takéto učenie nielenže podkopávalo autoritu náboženských vodcov, ale znamenalo tiež vážnu hrozbu pre ich živobytie. Dokonca aj dnes, správa o spasení Božou mocou a voľbou, nie našimi zásluhami, nie je populárna. Ľudské bytosti vo svojej skazenej prirodzenosti vždy chcú dosiahnuť svoje vlastné spasenie, alebo mať na ňom aspoň nejaký podiel, aby sme z toho mohli mať aspoň čiastočnú slávu. Ale spasenie je Pánovo, ktorý nedá svoju slávu inému (Izaiáš 42:8).

6. Zastavenie: Ježiša bičujú a korunujú tŕňovou korunou (Marek 15:15-20, Izaiáš 53:3-6).

Viac ako päťsto rokov pred tým, ako Mária porodila Ježiša, prorok Izaiáš predpovedal, že Ježiš bude ranený pre naše priestupky (Izaiáš 53:3-6) a zbitý pre naše neprávosti, a že v Jeho ranách budeme uzdravení. Toto uzdravenie znamená duchovné uzdravenie z hriechu. Ospravedlnenie hriechu a obnova Božej priazne je často prezentovaná ako akt uzdravenia.

7. Zastavenie: Ježiš berie svoj kríž (Marek 15:20).

Keď Ježiš zobral kríž, niesol viac ako len drevo. Ježiš niesol hriechy ľudstva, znášal trest za hriechy človeka. V Matúšovi 16:24 nás Ježiš vyzýva „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Odhaľuje tiež, že to nie je možnosť: „Kto neberie na seba svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.“ (Matúš 10:38). Vziať na seba svoj kríž, nástroj smrti znamená, zomrieť sebe samému a žiť ako nové stvorenie (2. Korinťanom 5:17) v službe a v poslušnosti Kristovi. To znamená podriadiť svoju vôľu Bohu, naše city, ambície a túžby. Našim hlavným cieľom nemá byť hľadanie vlastného šťastia, ale zriecť sa všetkého a ak je treba, položiť aj svoj život.

8. Zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž (Lukáš 23:26).

Šimon z Cyrény môže byť považovaný za obeť okolností. Pravdepodobne prišiel do Jeruzalema na slávnosti Paschy a pravdepodobne niečo vedel o tom, čo sa tu deje. Vieme o ňom veľmi málo, pretože potom, čo pomohol niesť Ježišovi kríž, nie je už v Biblii o ňom zmienka. Pravdepodobne zo strachu o svoj vlastný život, nevzdoroval príkazu rímskych vojakov. Na rozdiel od Ježiša, ktorý niesol kríž dobrovoľne, Šimon z Cyrény bol k tomu donútený. Ako kresťania sa máme pripojiť k Ježišovmu utrpeniu dobrovoľne, keď nás Pavol vyzýva „Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale spolu so mnou znášaj utrpenie za evanjelium, posilňovaný Božou mocou“ (2. Timoteovi 1:8, Ekumenický preklad).

9. Zastavenie: Ježiš stretá jeruzalemské ženy (Lukáš 23:27-31).

Keď Ježiš stretol plačúce ženy a niektorých Jeho učeníkov na Jeho ceste k miestu, kde mal byť ukrižovaný, napomenul ich, aby neplakali nad Ním, ale mali by mať starosti o seba a svoje deti, vzhľadom na rozmáhajúce sa zlo v Jeruzaleme (Lukáš 23:27-31). Dokonca aj v utrpení a potupení, Ježiš sa neobáva o seba, ale o životy a duše tých, ktorým hrozilo večné zatratenie, kvôli hriechu v ich živote. Rovnaké napomenutie platí aj pre dnešných kresťanov. Mali by sme byť opatrní, aby naše starosti o tento svet neboli pre nás dôležitejšie ako vernosť a poslušnosť Bohu. Ježiš povedal „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“ (Ján 18:36) a ako občania neba máme venovať svoju pozornosť veciam tam.

10. Zastavenie: Ježiš je ukrižovaný (Lukáš 23:33-47).

Je ťažké si po viac ako dvetisíc rokoch predstaviť tú hrôzu, keď sa Ježišovi najbližší museli len bezmocne prizerať, ako hroty klincov prechádzajú cez Jeho ruky a nohy do dreva, na ktorom posledný krát vydýchne v ľudskom tele (Lukáš 23:44-46). Jeho milovaní a učeníci ešte úplne nechápali význam toho, čo sa tu deje. Nechápali, že tento hrozný čin človeka, bol výsledkom Božieho zámeru a plánu spasenia pre všetkých, ktorý uveria v Krista. Pre nás teraz platí „ako unikneme my, keď zanedbáme takúto veľkú spásu, ktorú začal ohlasovať Pán a potvrdili nám ju tí, čo ho počuli?“ (Hebrejom 2:3, Ekumenický preklad). „A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Skutky 4:12, Ekumenický preklad).

11. Zastavenie: Ježiš zasľubuje svoje kráľovstvo zločincovi, ktorý uveril (Lukáš 23:43).

Je možné, že zločinec, ktorý bol ukrižovaný vedľa Ježiša, pochopil to, že život pre Ježiša nekončí, ale že presahuje hranice fyzického sveta do večného zasľúbeného, z ktorého prišiel, aby ho poskytol ľudstvu. Tento zločinec sa tak stal prvým, ktorý vstúpil do raja milosťou, skrze vieru v Ježiša Krista (Efežanom 2:8-9). Ježiš povedal zločincovi, že ešte v ten deň bude s Ním v raji, pretože prijal a uveril v Božieho Syna. Toto je jasný príklad toho, že človek je zachránený z milosti, skrze vieru, nie svojimi skutkami, tak ako tomu verili tí, ktorý prenasledovali a odsúdili Ježiša.

12. Zastavenie: Ježiš na kríži hovorí so svojou matkou a učeníkmi (Ján 19:25-27).

Aj v hodine smrti, Ježiš stále staval potreby ostatných pred svoje vlastné, keď obetavo zveril svoju matku do opatery Jeho milovaného učeníka Jána (Ján 19:27). Celý Ježišov život, vrátane Jeho smrti, je príkladom, aby sme postavili potreby ostatných pred svoje vlastné a podriaďovali všetko dokonalej Božej vôli. Ochota zotrvávať v Jeho slove a preukazovať skutky obety za druhých aj v nešťastí, to sú charakteristiky života pravého kresťana.

13. Zastavenie: Ježiš zomiera na kríži (Lukáš 23:44-46, Marek 33-41).

V momente Ježišovej smrti sa roztrhla od vrchu až po spodok chrámová opona, ktorá oddeľovala Svätyňu Svätých. Toto bolo hrozné pre všetkých Židov, ktorý toho boli svedkami, ktorý nezistili, že to znamenali koniec Starej zmluvy a začiatok Novej zmluvy. Človek už nemusí viac trpieť oddelenie od Boha kvôli hriechu, ale môžeme smelo prichádzať pred trón milosti v modlitbe za odpustenie hriechov. Život a obeť Ježiša odstránila bariéru hriechu, vďaka Nemu môže človek získať spasenie z milosti.

14. Zastavenie: Ježiš je položený do hrobu (Lukáš 23:50-54).

Po tom ako Ježiš zomrel, muž menom Jozef z judského mesta Arimatie, sňal Ježišovo telo z kríža a položil ho do hrobu (Lukáš 23:50-54). Jozef bol tiež členom židovskej rady, ale nesúhlasil s procesom a s ukrižovaním Ježiša. Jozef tajne veril, že Ježiš bol očakávaný Mesiáš podľa písma, ale bál sa následkov, keby zverejnil svoju vieru (Ján 19:38). Keď Ježiš zomrel, išiel Jozef tajne k Pilátovi a vyžiadal Ježišovo telo, aby mohol zabezpečiť náležité pochovanie.

Ježišova veľká obeta sa nestala len ospravedlnením za hriechy ľudí, ale je to tiež víťazstvo, ktoré porazilo a prekonalo smrť, ktorá by inak bola neodvrátiteľným osudom všetkých ľudí, ktorý sa narodili v prekliatí hriechu. Hriech so sebou nesie neodvratný trest, ktorým je smrť. Náš Stvoriteľ je spravodlivý, takže vyžaduje, aby bol trest za hriech zaplatený. Ale pretože Boh je tiež milujúci a milostivý rovnako ako spravodlivý, poslal svojho jednorodeného Syna, aby zaplatil trest za naše hriechy, pretože inak by sme boli odsúdení na celú večnosť (Ján 3:16). Božiu lásku a milosrdenstvo úžasne dal Ježiš najavo, keď zomieral na kríži a prosil Boha, aby odpustil tým, ktorí Ho vo svojej nevedomosti zabili (Lukáš 23:34). Je jednoduché sa domnievať, že ľudská neochota úplne sa podriadiť v poslušnosti Božiemu slovu a zákonu, je kvôli nedostatku vedomostí a múdrosti. Iróniou je, že smrteľné zranenie spôsobené Ježišovi na kríži sa stane duchovnou smrťou pre tých, ktorí nie sú schopní prekonať rovnakú neznalosť, ktorá zaplavuje väčšinu ľudstva aj dnes. Keď hriešny človek odmietne prijať dar spasenia, ktorý nám vydobyl Ježiš svojou obetou, je to výsledok vzdorovitej ignorancie a hriechu, ktorý oddeľuje človeka od Božej múdrosti.

English
Návrat na slovenskú Domovská stránka
Čo sú krížové zastavenia a čo sa z nich môžeme naučiť?

Zistite, ako ...

Strávte večnosť s Bohom



Prijať odpustenie od Boha