Čo je dar hovorenia jazykmi? Je aktuálny aj dnes? Čo znamená modliť sa v jazykoch?


Otázka: Čo je dar hovorenia jazykmi? Je aktuálny aj dnes? Čo znamená modliť sa v jazykoch?

Odpoveď:
Prvá zmienka o hovorení jazykmi sa viaže na deň zoslania Ducha Svätého a nachádza sa v Skutkoch 2:1-4. Apoštolovia hlásali evanjelium zástupom a popri tom hovorili ich rodnou rečou: „my všetci ich počujeme rozprávať o veľkých Božích veciach svojím jazykom" (Skutky 2:11). Dar jazykov je teda hovorenie jazykom, ktorý človek za normálnych okolností neovláda, aby mohol slúžiť niekomu, kto ním hovorí. V kapitolách 12-14 1. listu Korinťanom Pavol rozoberá tému zázračných darov a jazyky komentuje takto: „Veď čo by som vám osožil, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ale nehovoril by som vám slovami zjavenia ani poznania, ani proroctvom, ani učením?" (1. Korinťanom 14:6). Podľa apoštola Pavla a v súlade s jazykmi opísanými v Skutkoch má hovorenie jazykmi cenu pre niekoho, kto počuje Božie posolstvo vo svojej reči, no ak to nie je zároveň aj vykladané/prekladané, pre ostatných je to zbytočné.

Osoba s darom výkladu jazykov (1. Korinťanom 12:30) dokázala rozumieť človeku, ktorý hovorí jazykmi, aj keď daný jazyk priamo neovláda. Vykladač jazykov potom mohol zreprodukovať posolstvo hovorené v jazykoch všetkým ostatným tak, aby rozumeli. „Preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vykladal." (1. Korinťanom 14:13). Pavol v súvislosti s nevykladanými jazykmi konštatuje: „..., v cirkvi však chcem radšej prehovoriť päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než povedať desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom." (1. Korinťanom 14:19)

Je dar jazykov aktuálny aj dnes? V 1. Korinťanom 13:8 čítame, že dar jazykov sa vytráca, hoci sa to spomína v súvislosti s príchodom „dokonalého" v 1. Korinťanom 13:10. Niektorí ľudia upozorňujú na rozdiely v slovesnom čase gréckych slov „pominú" a „umĺknu", ktoré vraj naznačujú, že jazyky pominú ešte pred príchodom „dokonalého". Hoci je to však možné, z textu to jednoznačne nevyplýva. Iní tiež poukazujú na pasáže ako Izaiáš 28:11 a Joel 2:28-29 ako dôkaz toho, že hovorenie jazykmi bolo znakom prichádzajúceho Božieho súdu. 1. Korinťanom 14:22 opisuje jazyky ako „znamenie pre neveriacich". Podľa tohto argumentu bol dar jazykov pre Židov varovaním, že Boh bude súdiť Izrael, lebo zavrhli Ježiša Krista ako Mesiáša. Keďže Boh Izrael aj naozaj súdil (zničením Jeruzalema Rimanmi v r. 70 n. l.), dar jazykov už viac nemusel spĺňať svoj pôvodný účel. Je pravda, že aj tento pohľad prichádza do úvahy, no primárny účel hovorenia jazykmi nie je nevyhnutne spojený so zánikom tohto daru. Písmo nikde jednoznačne netvrdí, že dar hovorenia jazykmi už skončil.

Ak by bol dar hovorenia jazykmi v cirkvi aktuálny aj dnes, využíval by sa v súlade s Písmom. Bol by to skutočný a zreteľný jazyk (1. Korinťanom 14:10). Jeho primárnym účelom by bolo hovoriť o Božom slove niekomu, kto hovorí iným jazykom (Skutky 2:6-12). Bol by v súlade s prikázaním, ktoré Boh dal skrze apoštola Pavla: „Ak niekto hovorí jazykmi, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu" (1. Korinťanom 14:27-28). Takisto by bol v zhode s 1. Korinťanom 14:33: „Veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja."

Boh jednoznačne môže dať človeku dar hovorenia jazykmi, aby mu umožnil komunikovať s niekým, kto hovorí inou rečou. Svätý Duch je v udeľovaní duchovných darov zvrchovaný (1. Korinťanom 12:11). Len si predstavte, o koľko produktívnejší by boli misionári, ak by nemuseli študovať jazyky a dokázali okamžite ovládať cudziu reč. Nezdá sa však, že by o to Bohu išlo. Hovorenie jazykmi sa dnes neobjavuje v takej forme, ako v časoch Novej zmluvy, a to aj napriek tomu, že by to bolo nesmierne užitočné. Veľká väčšina veriacich, ktorí tvrdia, že majú dar hovorenia jazykmi, ho nepoužívajú v súlade s Písmom, ako sme to spomenuli vyššie. Tieto skutočnosti nás vedú k záveru, že dar hovorenia jazykmi umĺkol, prípadne je v Božom pláne pre dnešnú cirkev len raritou.

Niektorí ľudia interpretujú dar hovorenia jazykmi ako istý „modlitebný jazyk", ktorý slúži na vlastné budovanie, a táto interpretácia je založená na 1. Korinťanom 14:4 a/alebo 14:28: „Kto hovorí jazykmi, buduje seba, ale ten, kto prorokuje, buduje cirkev." V celej 14. kapitole Pavol zdôrazňuje dôležitosť výkladu (prekladu) jazykov, viď 14:5-12. Pavol v 4. verši píše: „Ak hovoríte jazykmi bez výkladu, budujete tým len seba a snažíte sa vyzerať duchovnejšie, než ostatní. Ak však hovoríte v jazykoch a niekto to vyloží, budujete všetkých." Nová zmluva nikde konkrétne nedáva inštrukcie o "modlitbe v jazykoch." Nová zmluva nikde nepopisuje účel „modlitby v jazykoch", ani konkrétne neopisuje osobu „modliacu sa v jazykoch." Ba čo viac – ak je „modlitba v jazykoch" skutočne o budovaní seba samého, nebolo by to neférové voči ostatným, ktorí nemajú dar hovorenia jazykmi a teda nemôžu sa budovať? 1. Korinťanom 12:29-30 jasne naznačuje, že dar hovorenia jazykmi nie je daný každému.

English
Návrat na slovenskú Domovská stránka
Čo je dar hovorenia jazykmi? Je aktuálny aj dnes? Čo znamená modliť sa v jazykoch?