Otázka
Aký bol biblický zámer pre dary konať znamenia?
Odpoveď
Keď hovoríme o biblických daroch konať znamenia, myslíme tým zázraky ako hovorenie v jazykoch, vízie, uzdravenia, kriesenie z mŕtvych a proroctvo. Medzi veriacimi nie je otázka či vôbec existovali, pretože Biblia ich jednoducho opisuje. Nezhody medzi veriacimi vznikajú, kvôli ich účelu a tiež kvôli otázke, či je možné ich zažívať dnes. Niektorí tvrdia, že tieto dary sú znakom spasenia, kým ďalší hovoria, že sú znakom pokrstenia Duchom Svätým a ešte ďalší hovoria, že ich účelom je potvrdenie správy evanjelia. Ako môžeme vedieť čo je pravda? Je potrebné hľadať v Písme a nájsť Božie stanovisko pre zámer týchto vecí.
Jeden z prvých odkazov v Biblii na tieto znaky, môžeme nájsť v knihe Exodus 4, kedy Boh dáva inštrukcie Mojžišovi o blížiacom sa vyvedení z Egypta. Mojžiš sa obáva, že ľudia mu neuveria, že ho poslal Boh, preto mu Boh dal znamenia, že sa jeho palica premenila na hada a jeho ruka sa stala malomocnou. Boh povedal, že tieto znaky sú na to „aby ti uverili, že sa ti zjavil Hospodin, Boh ich otcov, Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jákobov.“ (Exodus 4:5, Evanjelický preklad). Ak však neuveria ani týmto dvom znameniam a neposlúchnu tvoj hlas, naber trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. Voda, ktorú naberieš z Nílu, sa na suchej zemi zmení na krv.“ (Exodus 4:9, Ekumenický preklad). Účelom bolo, aby potomkovia Izraela zverili Božej správe.
Boh dal tiež Mojžišovi zázračné znamenia, aby ich ukázal pred faraónom, aby nechal ľudí ísť. V Exodus 7:3-5, Boh povedal Mojžišovi, že urobí mnoho znamení a zázrakov v Egypte a „keď vystriem svoju ruku na Egypt a vyvediem z neho Izraelitov, vtedy Egypťania poznajú, že ja som Hospodin.“ Boh chcel, aby Egypťania vedeli, že On vyviedol Izrael z pomedzi nich. V Exodus 10:7, Mojžiš povedal faraónovi, že posledná pohroma zabije všetko prvorodené, aby Boh ukázal, že odlíšil Egypťanov od Izraelcov. Znamenia a zázraky potvrdili Božiu správu faraónovi a Egypťanom, aby vedeli, že Mojžiša poslal Boh.
Keď Eliáš vyzval falošných prorokov na hore Karmel (1. Kráľov 18. kap.), modlil sa, aby Boh zázračne zoslal oheň z neba, aby ľudia spoznali, „že ty si Bohom v Izraeli a ja tvojím služobníkom, a že všetky tieto veci konám na tvoj pokyn. Odpovedz mi, Hospodin, odpovedz, aby tento ľud spoznal, že ty, Hospodin, si Boh a znovu si získavaš ich srdce.“ (1. Kráľov 18:36-37, Ekumenický preklad). Zázraky, ktoré Eliáš a ostatní proroci konali, boli potvrdením, že Boh poslal prorokov, a že Boh koná uprostred Izraela.
Joel dostal správu od Boha o súde nad Izraelom a spolu s touto správou aj proroctvo o milosti a nádeji. Keď prišiel súd, tak ako predpovedal, ľudia na to reagovali pokáním a Boh povedal, že odstráni súd a obnoví svoje požehnanie: „Spoznáte, že ja som uprostred Izraela, že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy zahanbený.“ (Joel 2:27, Ekumenický preklad). Hneď po tomto výroku Boh hovoril o vyliatí Jeho Ducha na ľudí, tak že budú prorokovať, mať videnia a budú sa diať znamenia. Keď na Letnice učeníci začali hovoriť v jazykoch (Skutky 2:1-21), Peter vyhlásil: „Ale toto je, čo povedal prorok Joel“ (Skutky 2:16, Evanjelický preklad). Takže čo bol zámer? Aby ľudia spoznali, že správa, ktorú prináša Peter a ostatní je od Boha.
Ježišova služba bola sprevádzaná rozličnými znameniami a zázrakmi. Čo bol zámer Jeho zázrakov? V Jánovi 10:37-38, keď Ježiš odpovedal Židom, ktorí Ho chceli ukameňovať za rúhanie, povedal: „Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“ (Ekumenický preklad). Rovnako ako v Starej zmluve, účelom Ježišových zázrakov bolo potvrdiť, že On je nositeľ Božej správy.
Keď sa farizeji pýtali Ježiša, aby im ukázal znamenia, Ježiš povedal: “ „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie, no znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša: Tak ako bol Jonáš v útrobách veľkej ryby tri dni a tri noci, tak bude aj Syn človeka v lone zeme tri dni a tri noci. Mužovia z Ninive povstanú na súde s týmto pokolením a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie. A hľa, tu je ktosi väčší ako Jonáš!“ (Matúš 12:39-41, Ekumenický preklad). Ježiš bol v tomto jednoznačný, že zámerom znamení bolo, aby ľudia rozoznali Božiu správu a na základe toho jednali. Podobne v Jánovi 4:48, Ježiš hovorí úradníkovi: „Keby ste nevideli znamenia a divy, neuverili by ste“ (Ekumenický preklad). Znamenia boli pomocou tomu, kto mal ťažkosti uveriť, ale zmyslom správy bolo spasenie v Kristovi.
Správa o spasení je zvýraznená Pavlom v 1. Korinťanom 1:21-23: „Pretože svet z prejavov Božej múdrosti nepoznal Boha svojou múdrosťou, zapáčilo sa Bohu zachrániť bláznovstvom tejto zvesti tých, ktorí veria. Židia totiž žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, my však hlásame Krista ukrižovaného — pre Židov síce pohoršenie a pohanov bláznovstvo, “ (Ekumenický preklad). Znamenia majú svoj účel, sú prostriedkami k niečomu väčšiemu - spaseniu duší skrze kázanie evanjelia. V 1. Korinťanom 14:22, Pavol jasne poznamenal, že „jazyky sú znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich“. Boh použil zázračné znamenia ako hovorenie jazykmi, aby presvedčil neveriacich, že spáva o Kristovi je pravdivá, ale ako ukazuje zvyšok textu, podstatnejšou vecou bolo jasné hlásanie správy evanjelia.
Častou prehliadanou vecou v diskusiách o znameniach a zázrakoch je načasovanie a umiestnenie v Písme. Ľudia v biblických časoch nevideli zázraky stále, V skutočnosti, zázraky Biblie sa zvyčajne zoskupujú okolo špeciálnych udalostí, keď Boh jednal s ľudstvom. Vyvedenie Izraela z Egypta a vstup do zasľúbenej zeme boli sprevádzané zázrakmi, ale zázraky potom prestali. Počas obdobia posledného kráľovstva, keď Boh išiel poslať ľudí do vyhnanstva, umožnil niekoľkým Jeho prorokom konať zázraky. Keď Ježiš prišiel, aby žil medzi nami, robil zázraky a prví apoštoli robili zázraky, ale okrem týchto období, vidíme v Biblii veľmi málo zázrakov a znamení. Väčšina ľudí, ktorí žili v biblických časoch, nikdy nevideli zázraky ani znamenia na vlastné oči.
V začiatkoch cirkvi boli znamenia a divy sústredené hlavne na prezentovanie evanjelia medzi rozličnými skupinami ľudí. Na Letnice boli v Jeruzaleme zhromaždení „Židia, zbožní ľudia zo všetkých národov pod nebom.“ (Skutky 2:5, Ekumenický preklad). Znamenie jazykov bolo najprv dané pre týchto Židov, ktorý vyrastali v iných krajinách a hovorili týmito jazykmi (verše 6-11). Spoznali, že počujú o úžasných Božích skutkoch, každý vo svojom rodnom jazyku a Peter im povedal, že jediná potrebná reakcia je robiť pokánie zo svojich hriechov (verš 38). Keď hovorili evanjelium prvý krát v Samárii, Filip robil znamenia a zázraky (Skutky 8:13).
Ďalej, keď bol Peter poslaný ku Kornéliovi, ktorý bol pohan, Boh mu dal zázračné znamenie, aby potvrdil Jeho prácu. „Veriaci spomedzi obrezaných, ktorí prišli spolu s Petrom, žasli, že dar Ducha Svätého bol vyliaty aj na pohanov. Počuli ich totiž hovoriť jazykmi a zvelebovať Boha.“ (Skutky 10:45-46, Ekumenický preklad). Keď sa ostatní učeníci pýtali Petra, povedal im toto ako dôkaz Božieho vedenia a ostatní potom „oslavovali Boha, hovoriac: „Boh teda aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“ (Skutky 11:18, Ekumenický preklad).
V každom prípade bol dar znamení potvrdením Božej správy a toho, ktorý správu prinášal, aby ľudia mohli počuť a uveriť. Keď bola správa potvrdená, znamenia pominuli. Normálne nepotrebujeme tieto znamenia, aby boli opakované v našich životoch, ale potrebujeme prijímať rovnaké posolstvo evanjelia.
English
Aký bol biblický zámer pre dary konať znamenia?
