Čo ak sa necítim spasený?


Otázka: Čo ak sa necítim spasený?

Odpoveď:
Toto je medzi kresťanmi bežná otázka. Mnoho ľudí pochybuje o svojom spasení kvôli pocitom, alebo ich nedostatku. Biblia môže veľa hovoriť o spasení, ale nič o tom, ako sa „cítiť spasený“. Spása je proces, pomocou ktorého je hriešnik oslobodený od „hnevu“, to znamená od Božieho súdu nad hriechom (Rimanom 5:9; 1. Tesaloničanom 5:9). Konkrétne to bola Ježišova smrť na kríži a Jeho následné vzkriesenie, ktoré umožnilo našu spásu (Rimanom 5:10; Efezanom 1:7).

Súčasťou našej spásy je to, že sme spasení vierou. Najprv musíme počuť evanjelium - dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení (Efezanom 1:13). Potom musíme veriť - plne dôverovať Pánu Ježišovi (Rimanom 1:16) a iba Jeho obeti. Nejde o vieru, že skutkami tela dosiahneme spásu. Táto viera-ktorá je darom od Boha, nie je niečím, čo vyprodukujeme sami (Efezanom 2:8-9)- zahŕňa pokánie, zmenu názoru na hriech a Krista (Skutky 3:19) a vzývanie Pánovho mena (Rimanom 10:9-10, 13). Spása má za následok zmenený život, pretože začíname žiť ako nové stvorenie (2. Korinťanom 5:17).

Žijeme v spoločnosti orientovanej na pocity a toto sa bohužiaľ rozšírilo aj do cirkvi. Ale pocity sú nespoľahlivé. Emócie sú nedôveryhodné. Prichádzajú a odchádzajú ako morské prílivy a odlivy, ktoré prinášajú všetky druhy morských rias a trosiek a vyhadzujú ich na breh, potom sa vracajú, erodujú pôdu, na ktorej stojíme a vyplavujú ju do mora. Taký je stav tých, ktorých život ovládajú emócie. Najbežnejšie okolnosti - bolesť hlavy, zamračený deň, slovo bezmyšlienkovite vyslovené priateľom - môžu narušiť našu dôveru a v záchvate zúfalstva nás môžu dostať „von na more“. Pochybnosti a sklamanie, najmä pokiaľ ide o kresťanský život, sú neodvratným výsledkom snahy interpretovať naše pocity, akoby boli pravdou. Nie sú.

Ale kresťan, ktorý je vopred varovaný a dobre vyzbrojený, je človek, ktorý sa neriadi pocitmi, ale pravdou, ktorú pozná. Nespolieha sa na svoje pocity. Spoliehanie sa na pocity je chyba, ktorú vo svojich životoch robí väčšina ľudí. Prehnane sa zaoberajú sami sebou a neustále analyzujú svoje vlastné pocity. Sú to tí, ktorí neustále spochybňujú svoj vzťah s Bohom. „Naozaj milujem Boha?“ „Naozaj ma miluje?“ „Som dosť dobrý?“ Čo skutočne musíme urobiť, je prestať sa zameriavať na seba a presmerovať svoje zameranie na Boha a pravdu, ktorú o ňom vieme z Jeho Slova.

Keď nás ovládajú subjektívne pocity zamerané na seba a nie objektívna pravda zameraná na Boha, žijeme v neustálom stave porážky. Objektívna pravda sa sústreďuje na veľké doktríny viery a ich dôležitosť pre život: zvrchovanosť Boha, veľkňazský príhovor Krista, prísľub Ducha Svätého a nádej na večnú slávu. Pochopenie týchto veľkých právd, zameranie našich myšlienok na ne a ich pripomínanie si v mysli nám umožní v dôvere Bohu zvládnuť všetky životné skúšky a naša viera bude pevná a živá. Zameriavanie sa na to, čo o sebe cítime - a nie na to, čo vieme o Bohu - je istá cesta k duchovnej porážke. Kresťanský život je zomretím sebe samému a povstaním „v novote života“ (Rimanom 6:4). Súčasťou tohoto nového života je, že sa zameriavame na Toho, ktorý nás zachránil, nie na pocity mŕtveho tela, ktoré bolo ukrižované s Kristom. Keď neustále premýšľame o sebe a svojich pocitoch, sme v podstate posadnutí mŕtvolou plnou hniloby a smrti.

Boh zasľúbil, že nás zachráni, ak k Nemu prídeme vo viere. Nikdy nesľúbil, že sa budeme cítiť zachránení.

English
Návrat na slovenskú Domovská stránka
Čo ak sa necítim spasený?

Zistite, ako ...

Strávte večnosť s Bohom



Prijať odpustenie od Boha