Otázka
Obsahuje Biblia alegórie?
Odpoveď
Alegória je príbeh, v ktorom sú postavy a/alebo udalosti symbolmi predstavujúcimi iné udalosti, myšlienky alebo ľudí. Alegória bola bežným literárnym prostriedkom v celej histórii literatúry. Alegórie sa používali na nepriame vyjadrenie nepopulárnych alebo kontroverzných myšlienok, na kritiku politiky a na pokarhanie tých, ktorí sú pri moci (napr. v diele Georgea Orwella Zvieracia farma a v Gulliverových cestách Jonathana Swifta). Inokedy sa alegória používa na vyjadrenie abstraktných myšlienok alebo duchovných právd prostredníctvom rozšírenej metafory, čím sa pravda stáva ľahšie pochopiteľnou (napr. dielo Johna Bunyana Cesta pútnika a Hannah Hurnardovej Jako laň na výšinách).
Biblia obsahuje mnoho prípadov alegórie, ktorá sa používa na vysvetlenie duchovných právd alebo na predzvesť neskorších udalostí. Najjasnejšími príkladmi alegórie v Písme sú Ježišove podobenstvá. V týchto príbehoch postavy a udalosti predstavujú pravdu o Božom kráľovstve alebo kresťanskom živote. Napríklad v podobenstve o rozsievačovi v Matúšovi 13:3-9, semienko a rôzne druhy pôdy znázorňujú Božie slovo a rôzne reakcie naň (ako Ježiš vysvetľuje vo veršoch 18-23).
Príbeh o márnotratnom synovi tiež využíva alegóriu. V tomto príbehu (Lukáš 15:11-32) titulný syn predstavuje priemerného človeka: hriešneho a náchylného k sebectvu. Bohatý otec predstavuje Boha a synov drsný život plný hedonizmu a neskôr chudoby predstavuje prázdnotu bezbožného životného štýlu. Keď sa syn vráti domov v úprimnom zármutku, máme tu ilustráciu pokánia. V otcovom milosrdenstve a ochote prijať syna späť vidíme Božiu radosť, keď sa odvrátime od hriechu a hľadáme Jeho odpustenie.
V podobenstvách Ježiš učí abstraktné duchovné pojmy (ako ľudia reagujú na evanjelium, Božie milosrdenstvo atď.) vo forme metafor s ktorými sa môžeme stotožniť. Prostredníctvom týchto príbehov získavame hlbšie pochopenie Božej pravdy. Medzi ďalšie príklady biblickej alegórie ako literárnej formy patria videnie draka a ženy v Zjavení 12:1-6; príbeh o orloch a viniči v Ezechielovi 17; a mnohé príslovia, najmä tie, ktoré sú napísané v symbolickom paralelizme.
Niektoré tradície a obrady, ktoré Boh ustanovil v Biblii, by sa mohli považovať za „neliterárne alegórie“, pretože symbolizujú duchovné pravdy. Napríklad akt obetovania zvierat znázorňoval, že naše hriechy si zaslúžia smrť, a každá náhrada na oltári predznamenávala prípadnú obetu Krista, ktorý zomrie za svoj ľud. Inštitúcia manželstva, hoci slúži na veľké praktické účely, je tiež symbolom vzťahu medzi Kristom a Cirkvou (Efezanom 5:31-32). Mnohé Mojžišove obradné zákony (týkajúce sa oblečenia, jedál a čistých a nečistých predmetov) predstavovali duchovné skutočnosti, ako napríklad potrebu veriacich odlišovať sa duchom a konaním od neveriacich. Aj keď tieto príklady nemožno považovať za alegórie jednotlivo (pretože alegória si vyžaduje viacero symbolov, ktoré pôsobia spoločne), náboženský systém Starej zmluvy (a časti Novej zmluvy) možno považovať za širokú alegóriu vzťahu človeka k Bohu.
Je zaujímavé, že niekedy sa významné historické udalosti, ktoré na prvý pohľad vyzerajú, že neobsahujú žiadny hlbší význam, neskôr interpretujú alegoricky, aby priniesli dôležité ponaučenie. Jedným z takýchto príkladov je list Galaťanom 4, kde Pavol interpretuje príbeh Abraháma, Hagar a Sáry ako alegóriu na Starú a Novú zmluvu. Píše: „Lebo je napísané: Abrahám mal dvoch synov: jedného od otrokyne a druhého od slobodnej. Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. To je obrazná reč. Tie ženy znamenajú dve zmluvy: Tá prvá z vrchu Sinaj rodí pre otroctvo, a to je Hagar. Hagar znamená vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo ten je so svojimi deťmi v otroctve. Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou“ (Galaťanom 4:22-26). Pavol tu berie na pomoc skutočné, historické osoby (Abraháma, Hagar a Sáru) a používa ich ako symboly Mojžišovho zákona (Stará zmluva) a Kristovej slobody (Nová zmluva). Cez Pavlovu alegorickú optiku vidíme, že náš vzťah s Bohom je vzťahom slobody (sme deťmi Božieho zasľúbenia, ako bol Izák so Sárou), a nie otroctva (nie sme deťmi otroctva človeka, ako bol Izmael s Hagar). Pavol vďaka inšpirácii Ducha Svätého dokázal vidieť symbolický význam tejto historickej udalosti a použil ju na ilustráciu nášho postavenia v Kristovi.
Alegória je nádherný umelecký spôsob, ako vysvetliť duchovné veci ľahko pochopiteľnými slovami. Prostredníctvom biblických alegórií nám Boh pomáha pochopiť zložité pojmy prostredníctvom zrozumiteľnejších súvislostí. Zjavuje sa tiež ako Veľký Rozprávač príbehov, ktorý pôsobí prostredníctvom dejín, aby predpovedal a uskutočnil svoj plán. Môžeme sa tešiť, že máme Boha, ktorý nás oslovuje zrozumiteľným spôsobom a ktorý nám dal symboly a alegórie, aby nám pripomenul seba samého.
English
Obsahuje Biblia alegórie?
