Čo znamená, že Boh poslal Ježiša, keď prišla plnosť času? Prečo Boh Ježiša poslal práve vtedy?


Otázka: Čo znamená, že Boh poslal Ježiša, keď prišla plnosť času? Prečo Boh Ježiša poslal práve vtedy? Prečo nie skôr? Prečo nie neskôr?

Odpoveď:
„Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom“ (Galaťanom 4:4). Tento verš vyhlasuje, že Boh Otec poslal svojho Syna, keď „prišla plnosť času“. V prvom storočí sa dialo veľa vecí, ktoré minimálne z ľudskej perspektívy vytvárali ideálne prostredie pre Kristov príchod.

1) Židia v tej dobe žili vo veľkom očakávaní na deň, keď príde Mesiáš. Židia po Jeho príchode skutočne túžili, a to najmä kvôli rímskej nadvláde nad Izraelom.

2) Rím pod svoju nadvládu zjednotil veľkú časť sveta, vďaka čomu medzi jednotlivými krajinami vládol pocit jednoty. Keďže bola Rímska ríša v tom čase relatívne pokojná, bolo v nej možné cestovať, čo umožnilo prvým kresťanom šíriť evanjelium. Takáto sloboda cestovania by v inom období nebola možná.

3) Kým Rím víťazil vojensky, Grécko víťazilo kultúrne. „Bežná“ forma gréckeho jazyka (odlišná od klasickej gréčtiny) bola obchodným jazykom a hovorilo sa ňou po celej ríši. Vďaka prítomnosti jedného spoločného jazyka teda mohlo byť evanjelium hlásané mnohým odlišným národom.

4) Žiadna falošná modla Židom nedokázala získať víťazstvo nad rímskymi dobyvateľmi, a vďaka tomu ich mnohí Židia prestali uctievať. V „kultúrnejších“ mestách zároveň grécka filozofia a vtedajšia veda zanechali rovnakú duchovnú prázdnotu, pod akú sa v dnešnej dobe podpísal ateizmus komunistických režimov.

5) Tamojšie mystické náboženstvá vyzdvihovali boha-záchrancu a od jeho nasledovníkov vyžadovali krvavé obete. To im otvorilo dvere ku viere v Kristovo evanjelium, ktoré zahŕňalo jedinú konečnú obeť. Gréci tiež verili v nesmrteľnosť duše (ale nie tela).

6) Rímska armáda verbovala vojakov z provincií, vďaka čomu títo vojaci prišli do kontaktu s rímskou kultúrou a takými myšlienkami (ako napríklad evanjeliom), ktoré boli v spomínaných provinciách dovtedy neznáme. Británia sa do prvého kontaktu s evanjeliom dostala vďaka snahám vojakov-kresťanov, ktorí tam boli umiestnení.

Vyššie uvedené okolnosti si všimli muži, ktorí spomínanú dobu študovali a ktorí následne skúmali, prečo bola na Kristov príchod ideálna. My však chápeme, že Božie myšlienky nie sú naše myšlienky (Izaiáš 55:8), a tieto okolnosti nemuseli byť dôvodom, prečo svojho Syna na zem poslal práve vtedy, kedy ho poslal. Z kontextu Galaťanom 3 a 4 je zrejmé, že Boh chcel skrze židovský zákon položiť základ, ktorý by židov pripravil na príchod Mesiáša. Zákon im mal pomôcť pochopiť hĺbku ich hriešnosti (keďže zákon neboli schopní dodržať), aby skrze Mesiáša Ježiša mohli jednoduchšie prijať liek na spomínanú hriešnosť (Galaťanom 3:22-23; Rimanom 3:19-20). Zákon bol tiež „vychovávateľom“ (Galaťanom 3:24), ktorý mal ľudí naviesť k Ježišovi ako Mesiášovi, a to prostredníctvom mnohých mesiánskych proroctiev, ktoré Ježiš naplnil. Tento obraz dopĺňal obetný systém, ktorý poukazoval na potrebu obeti za hriech, ako aj jej nedostatočnosť (každá obeť vyžadovala neskôr ďalšiu). Aj starozmluvná história vykresľovala osobu a dielo Ježiša Krista prostredníctvom niekoľkých udalostí a náboženských sviatkov (ochota Abraháma obetovať Izáka či podrobnosti Paschy počas exodu z Egypta a pod.).

Čas, kedy Kristus prišiel, bol naplnením konkrétneho proroctva. Daniel 9:24-27 hovorí o „sedemdesiatich týždňoch“ alebo o sedemdesiatich „sedmičkách.“ Z kontextu vidíme, že tieto „týždne“ či „sedmičky“ sa vzťahujú na zoskupenia siedmich rokov, nie siedmich dní. Môžeme sa pozrieť na dejiny a porovnať detaily prvých šesťdesiatich deviatich týždňov (sedemdesiaty týždeň sa má udiať v budúcnosti). Odpočítavanie sedemdesiatich týždňov začalo vtedy, keď „zaznelo slovo o návrate a vybudovaní Jeruzalema“ (verš 25). Týmto slovom bol príkaz Artaxerxésa I. z roku 445 p. n. l. (pozri Nehemiáš 2:5). Proroctvo hovorí, že po siedmich „sedmičkách“ plus 62 „sedmičkách“, teda 69 x 7 rokoch: „ bude zabitý pomazaný, a nebude ho. Mesto a svätyňu zničí ľud kniežaťa, ktoré príde,“ a takisto hovorí, že „potopa s nimi skoncuje“ (teda nastane veľká skaza) (verš 26). Tu bez pochyby nachádzame priamy odkaz na smrť Spasiteľa na kríži. Sir Robert Anderson pred sto rokmi v knihe Prichádzajúci princ podrobne vypočítal, aký čas 69 týždňov predstavuje, a to prostredníctvom „prorockých rokov“. Zobral pritom do úvahy priestupné roky, chyby v kalendári, zmenu letopočtu, a pod. Usúdil, že šesťdesiat deväť týždňov sa naplnilo presne v deň Ježišovho víťazoslávneho vstupu do Jeruzalema, päť dní pred Jeho smrťou. Či už sa budeme týchto výpočtov držať alebo nie, ide o to, že načasovanie Ježišovho vtelenia je v súlade s podrobným proroctvom, ktoré Daniel zaznamenal 500 rokov pred Ježišovým príchodom.

Kristovo vtelenie bolo načasované tak, aby na neho vtedajší ľudia boli pripravení. Od tých čias máme viac než dostatočné dôkazy o tom, že Ježiš skutočne bol zasľúbeným Mesiášom, čo vidíme z toho, ako naplnil Písmo, ktoré Jeho príchod detailne opisovalo a predpovedalo.

English
Návrat na slovenskú Domovská stránka
Čo znamená, že Boh poslal Ježiša, keď prišla plnosť času?