V ktorý deň ukrižovali Ježiša?


Otázka: V ktorý deň ukrižovali Ježiša?

Odpoveď:
Biblia nešpecifikuje, na ktorý deň v týždni padlo ukrižovanie Ježiša. Dve najrozšírenejšie teórie hovoria o piatku a strede. Iné na základe syntézy týchto dvoch argumentov presadzujú štvrtok.

V Matúšovi 12:40 Ježiš povedal: „Tak, ako bol Jonáš v útrobách veľkej ryby tri dni a tri noci, tak bude aj Syn človeka v lone zeme tri dni a tri noci.“ Stúpenci piatkového ukrižovania tvrdia, že existuje spôsob, ako sa dá Ježišov čas v hrobe vyrátať na tri dny. Židia v tom čase za celý deň považovali aj časť dňa. Ježiš bol v hrobe časť piatku, celú sobotu a časť nedele, a teda dalo by sa usúdiť, že bol v hrobe tri dni. Jeden z hlavných argumentov v prospech piatku sa nachádza v Markovom evanjeliu 15:42, kde je zapísané, že Ježiš bol ukrižovaný „deň pred sobotou,“ čo sa v niektorých prekladoch uvádza aj ako deň pred sabatom. Ďalší argument poukazuje na verše ako Matúš 16:21 a Lukáš 9:22, kde sa píše, že Ježiš má vstať na tretí deň, na čo by nemusel byť v hrobe plné tri dni a tri noci. Niektoré preklady uvádzajú „na tretí deň,“ ale nie všetky, pretože nie všetci prekladatelia sa na tejto verzii zhodujú. Aj v Markovi 8:31 sa píše, že Ježiš vstane z mŕtvych „na tretí deň“.

Teória o štvrtku je založená na teórii o piatku. Jej hlavným argumentom je, že medzi Ježišovým pohrebom a nedeľným ránom sa odohralo príliš veľa udalostí (niektorí to vyrátali až na dvadsať) na to, aby sa všetky stihli odohrať medzi piatkovým večerom a nedeľou ránom. Stúpenci štvrtku argumentujú hlavne tým, že medzi piatkom a nedeľou je iba jeden celý deň, sobota – židovský sabat. Jeden deň navyše by tak vyriešil všetky nezrovnalosti. Stúpenci štvrtku by mohli dospieť k nasledujúcemu záveru: Povedzme, že ste svojho kamaráta nevideli od pondelku večera. Keď ho uvidíte vo štvrtok ráno, poviete mu: „Nevidel som ťa tri dni,“ hoci ubehlo iba 60 hodín (2.5 dňa). Ak Ježiša ukrižovali vo štvrtok, takýmto spôsobom by sa to dalo vyrátať na tri dni.

Teória o strede spočíva v tom, že na daný týždeň pripadali dva sabaty. Po prvom (tom, ktorý sa udial v deň ukrižovania [Marek 15:42; Lukáš 23:52-54]) ženy nakúpili vonné oleje – všimnime si, že nakupovali, keď sa skončila „sobota“, čo je v gréčtine identické slovo ako „sabat“ (Marek 16:1). Zástancovia teórie o strede tvrdia, že tento „sabat“ bola vlastne Pascha (Levitikus 16:29-31; 23:24-32, 23:39, kedy sa najsvätejšie dni počítali za sabat aj vtedy, keď nepripadali na sobotu). Druhým sabatom daného týždňa bola bežná sobota. V Lukášovi 23:56 si všimnime, že ženy, ktoré nakúpili voňavé oleje, sa vrátili domov, pripravili ich a potom „v sobotu (sabat) podľa príkazu zachovali pokoj“. Argumentuje sa tým, že ženy nemohli nakúpiť voňavé oleje po sabate a zároveň ich pripraviť pred sabatom – iba ak by v prípade, že boli dva sabaty v jeden týždeň. Ak skutočne boli dva sabaty a Krista ukrižovali vo štvrtok, veľký sviatočný sabat (Pascha) sa začal vo štvrtok večer po západe slnka a skončil v piatok večer po západe slnka – presne na začiatok bežného sabatu, teda soboty. Ak by ženy kúpili vonné oleje po prvom sabate (Pasche), znamenalo by to, že ich kúpili v sobotu a tým porušili sabat.

Zástancovia stredy teda pripomínajú, že streda ako deň ukrižovania je jediné vysvetlenie, ktoré je v súlade s biblickým záznamom o voňavých olejoch a je založené na doslovnej interpretácii Matúša 12:40. Veľký sviatočný sabat (Pascha) pripadol na štvrtok, ženy v piatok po ňom nakúpili voňavé oleje, v ten istý deň sa vrátili a pripravili ich, potom si v sobotu (bežný sabat) oddýchli, a potom v nedeľu ráno priniesli voňavé oleje k hrobu. Ježiša ukrižovali v stredu pred západom slnka, ktorý sa v židovskom kalendári počíta ako začiatok štvrtka. Podľa židovského kalendára to teda vychádza na štvrtkovú noc (prvá noc), štvrtkový deň (prvý deň), piatkovú noc (druhá noc), piatkový deň (druhý deň), sobotnú noc (tretia noc) a napokon sobotný deň (tretí deň). Nevieme presne, v ktorom čase Ježiš vstal z mŕtvych, ale vieme, že to bolo v nedeľu ráno pred svitaním. Mohol dokonca vstať z mŕtvych hneď v sobotu po západe slnka, kedy sa začínal ďalší židovský týždeň. Prázdny hrob našli na úsvite (Marek 16:2), keď bola ešte tma (Ján 20:1).

Teória o strede však pokrivkáva, keď sa pozrieme na príbeh o učeníkoch na ceste do Emauz, ktorí sa stretli s Ježišom „v ten istý deň“ ako sa odohralo vzkriesenie (Lukáš 24:14). Učeníci Ho nespoznali a svedčili mu o Ježišovom ukrižovaní (24:20), hovoriac „Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo“ (24:21). Obdobie od stredy do nedele sú štyri dni. Dalo by sa to vysvetliť tak, že dni počítali od stredy večera, keď bol Ježiš pochovaný. To už bol podľa Židov štvrtok, a štvrtok až nedeľa sa už môže počítať ako tri dni.

Ak sa však na veci pozrieme z väčšej perspektívy, poznať presný deň Kristovho ukrižovania nie je až také dôležité. Ak by to dôležité bolo, v Písme by boli jasne uvedené informácie o presných dňoch aj o časovom slede udalostí. Skutočne dôležité je to, že Ježiš naozaj zomrel a že fyzicky vstal z mŕtvych. Skutočne dôležitý je dôvod, pre ktorý zomrel – aby prevzal trest, ktorí si zaslúžili všetci hriešnici. V Jánovi 3:16 a 3:36 sa prehlasuje, že viera v Ježiša prináša večný život. To zostáva pravdou bez ohľadu na to, či Ho ukrižovali v stredu, vo štvrtok alebo v piatok.

English
Návrat na slovenskú Domovská stránka
V ktorý deň ukrižovali Ježiša?