Učí Ján 3:5, že krst je nevyhnutný pre spásu?


Otázka: Učí Ján 3:5, že krst je nevyhnutný pre spásu?

Odpoveď:
Ako pri každom jednotlivom verši, alebo pasáži, aj tu porozumieme textu, keď ho dáme do kontextu s tým, čo o danej téme vyučuje Biblia. V prípade krstu a spasenia Biblia jasne hovorí, že spasenie je z milosti skrze vieru v Ježiša Krista, nie zo skutkov akéhokoľvek druhu, vrátane krstu (Efezanom 2:8-9). Takže každý výklad, ktorý dospeje k záveru, že krst alebo akýkoľvek iný úkon je potrebný na spásu, je chybný výklad. Pre viac informácií si prečítajte našu webovú stránku na tému "Je spasenie len vierou, alebo vierou a skutkami?"

Ján 3:3-7: „Ježiš mu odpovedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo. Nikodém mu povedal: Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa? Ježiš odpovedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.“

Pri zvažovaní tejto pasáže je najprv dôležité poznamenať, že nikde v kontexte sa ani len nespomína krst. Zatiaľ čo krst je spomenutý neskôr v tejto kapitole (Ján 3:22-30), je to v úplne inom prostredí (Judea namiesto Jeruzalema) a v inom čase ako rozhovor s Nikodémom. To neznamená, že Nikodém nebol oboznámený s krstom, či už zo židovskej praxe krstenia pohanských konvertitov na judaizmus, alebo zo služby Jána Krstiteľa. Avšak jednoduché čítanie týchto veršov v kontexte by nedalo žiadny dôvod domnievať sa, že Ježiš hovoril o krste, pokiaľ by sme sa nesnažili v úryvku nájsť vopred pripravenú myšlienku alebo teológiu. Vysvetlenie tohto textu tak, že sa hovorí o krste, len preto, že sa v ňom spomína „voda“, je neopodstatnené.

Tí, ktorí sa veria, že krst je nutný pre spásu, poukazujú na to, že text o narodení „z vody“ je toho dôkazom. Ako povedal jeden človek: „Ježiš to opisuje a jasne mu hovorí ako – tým, že sa narodil z vody a Ducha. Toto je dokonalý opis krstu! Ježiš nemohol poskytnúť podrobnejšie a presnejšie vysvetlenie krstu.“ Ak by však Ježiš skutočne chcel povedať, že človek musí byť pokrstený, aby bol spasený, jasne by mohol jednoducho povedať: „Veru, veru, hovorím vám, ak nie je niekto pokrstený a narodený z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho“. Okrem toho, ak by Ježiš urobil takéto vyhlásenie, odporoval by mnohým ďalším biblickým pasážam, ktoré objasňujú, že spasenie je z viery (Ján 3:16; 3:36; Efezanom 2:8-9; Títovi 3:5).

Nemali by sme strácať zo zreteľa ani skutočnosť, že keď Ježiš hovoril s Nikodémom, obrad kresťanského krstu ešte neplatil. Táto nejednotnosť vo výklade Písma je zrejmá, keď sa niekto pýta tých, ktorí veria, že na spasenie je potrebný krst, prečo zlodej na kríži nemusel byť pokrstený, aby bol spasený. Bežná odpoveď na túto otázku je: „Zlodej na kríži bol ešte pod Starou zmluvou, a preto nepodliehal tejto požiadavke krstu. Bol zachránený rovnako ako ktokoľvek iný v rámci Starej zmluvy.“ Takže v podstate tí istí ľudia, ktorí hovoria, že zlodej nemusel byť pokrstený, pretože bol „pod Starou zmluvou“, použijú Jána 3:5 ako „dôkaz“, že krst je nevyhnutný na spasenie. Trvajú na tom, že Ježiš hovorí Nikodémovi, že musí byť pokrstený, aby bol spasený, hoci aj on bol ešte pod Starou zmluvou. Ak bol zlodej na kríži zachránený bez toho, aby bol pokrstený (pretože bol pod Starou zmluvou), prečo by Ježiš povedal Nikodémovi (ktorý bol tiež pod Starou zmluvou), že musí byť pokrstený?

Ak sa „narodenie z vody a Ducha“ netýka krstu, čo to potom znamená? Tradične existujú dve interpretácie tejto frázy. Prvým je, že „narodenie z vody“ Ježiš používa na označenie prirodzeného pôrodu (pričom voda sa vzťahuje na plodovú vodu, ktorá obklopuje dieťa v maternici) a že narodenie z Ducha znamená duchovné narodenie. Aj keď je to určite možná interpretácia výrazu „narodený z vody“ a zdá sa, že zapadá do kontextu Nikodémovej otázky o tom, ako by sa človek mohol narodiť „keď je starý“, nie je to najlepší výklad vzhľadom na kontext tejto pasáže. Koniec koncov, Ježiš nehovoril o rozdiele medzi prirodzeným narodením a duchovným narodením. Vysvetľoval Nikodémovi, že sa potrebuje „narodiť zhora“ alebo sa „znovuzrodiť“.

Druhý spoločný výklad tohto úryvku, ktorý najlepšie zapadá do celkového kontextu, nielen tohto úryvku, ale aj Biblie ako celku, je ten, ktorý chápe výraz „narodený z vody a Ducha“ ako opis rôznych aspektov. toho istého duchovného narodenia, alebo toho, čo znamená byť „znovuzrodený“ alebo „narodený zhora“. Takže, keď Ježiš povedal Nikodémovi, že sa musí „narodiť z vody a z Ducha“, nemal na mysli doslovnú vodu (t.j. krst, alebo plodovú vodu v maternici), ale hovoril o potrebe duchovnej očisty alebo obnovy. V celom Starom zákone (Žalm 51:4,9; Ezechiel 36:25) a v Novom zákone (Ján 13:10; 15:3;

1. Korinťanom 6:11; Hebrejom 10:22) sa voda často používa v obraznom zmysle očistenia, alebo znovuzrodenia spôsobeného Duchom Svätým, prostredníctvom Božieho slova, vo chvíli spasenia (Efezanom 5:26; Títovi 3:5).

Barclay Daily Study Bible popisuje tento koncept takto: „Sú tu dve myšlienky. Voda je symbolom očisty. Keď sa Ježiš zmocní našich životov, keď Ho milujeme celým svojím srdcom, hriechy minulosti sú odpustené a zabudnuté. Duch je symbolom moci. Keď sa Ježiš zmocní našich životov, nie je to len o tom, že minulosť je zabudnutá a odpustená; ak by to bolo všetko, mohlo by sa stať, že znova a znova si urobíme ten istý neporiadok v živote; ale do života vstupuje nová sila, ktorá nám umožňuje byť tým, čím by sme sami nikdy byť nemohli, a robiť to, čo by sme sami nikdy nedokázali. Voda a Duch predstavujú očistnú a posilňujúcu moc Kristovu, ktorá vyhladzuje minulosť a dáva víťazstvo v budúcnosti.“

Preto „voda“ spomínaná v tomto verši nie je doslovná fyzická voda, ale skôr „živá voda“, ktorú Ježiš prisľúbil žene pri studni v Jánovi 4:10 a ľuďom v Jeruzaleme v Jánovi 7:37-39. Je to vnútorná očista a obnova vyvolaná Duchom Svätým, ktorá prináša duchovný život mŕtvemu hriešnikovi (Ezechiel 36:25-27; Títovi 3:5). Ježiš túto pravdu ukazuje v Jánovi 3:7, keď opakuje, že človek sa musí znovu narodiť, a že túto novosť života môže vytvoriť iba Duch Svätý (Ján 3:8).

Existuje niekoľko dôvodov, prečo je toto správna interpretácia frázy „narodený z vody a Ducha“. V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že grécke slovo preložené ako „znova“ má dva možné významy. Prvý je „znova“ a druhý je „zhora“. Nikodém zrejme prevzal prvý význam „znova“ a túto myšlienku považoval za nepochopiteľnú. Preto nemohol pochopiť, ako môže ako dospelý muž znovu vstúpiť do matkinho lona a fyzicky sa znovu narodiť. Preto Ježiš opakuje to, čo práve povedal Nikodémovi, iným spôsobom, aby bolo jasné, že hovorí o „narodení zhora“. Inými slovami, „narodený zhora“ aj „narodený z vody a Ducha“ sú dva spôsoby, ako povedať tú istú vec.

Po druhé, je dôležité poznamenať, že grécka gramatika v tomto verši, zdá sa, naznačuje, že „narodenie z vody“ a „narodenie z Ducha“ sú považované za jednu udalosť, nie dve. Nehovorí sa teda o dvoch oddelených pôrodoch, ako sa Nikodém nesprávne domnieval, ale o jednom narodení, o narodení „zhora“, alebo o duchovnom narodení, ktoré je potrebné na to, aby každý „videl kráľovstvo Božie“. Táto potreba „znovu sa narodiť“, alebo zažiť duchovné narodenie je taká dôležitá, že Ježiš hovorí Nikodémovi o jej nevyhnutnosti trikrát v tejto pasáži Písma (Ján 3:3,5,7).

Po tretie, voda sa v Biblii často používa symbolicky na označenie práce Ducha Svätého pri posväcovaní veriaceho, keď Boh očisťuje srdce, alebo dušu veriaceho. Na mnohých miestach v Starom aj Novom zákone sa pôsobenie Ducha Svätého prirovnáva k vode (Izaiáš 44:3; Ján 7:38-39).

Ježiš napomína Nikodéma v Jánovi 3:10 tým, že sa ho pýta: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš?“. To znamená, že to, čo mu Ježiš práve povedal, bolo niečo, čo mal Nikodém poznať a pochopiť zo Starého zákona. Čo mal Nikodém ako učiteľ Starého zákona vedieť a pochopiť? Je to tak, že Boh v Starom zákone zasľúbil, že príde čas, v ktorom „vás pokropím čistou vodou a budete očistení od všetkých svojich poškvŕn, i od všetkých modiel vás očistím. Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.“ (Ezechiel 36:25-27). Ježiš pokarhal Nikodéma, pretože si nepamätal a nepochopil jednu z kľúčových starozákonných pasáží týkajúcich sa Novej zmluvy (Jeremiáš 31:33). Nikodém to mal očakávať. Prečo by Ježiš vyčítal Nikodémovi, že nerozumie krstu, keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že o krste sa nikde v Starom zákone nehovorí?

Hoci tento verš neučí, že na spasenie je potrebný krst, mali by sme si dávať pozor, aby sme nezanedbávali dôležitosť krstu. Krst je znakom, alebo symbolom toho, čo sa deje, keď sa človek znovu narodí. Dôležitosť krstu by sa nemala bagatelizovať, alebo minimalizovať. Krst nás však nespasí. To, čo nás zachraňuje, je očistné dielo Ducha Svätého, keď sme znovuzrodení a obnovení (Títovi 3:5).

English
Návrat na slovenskú Domovská stránka
Učí Ján 3:5, že krst je nevyhnutný pre spásu?

Zistite, ako ...

Strávte večnosť s Bohom



Prijať odpustenie od Boha