Prečo sa Boh v Starej zmluve prejavuje inak, než v Novej zmluve?



Otázka: Prečo sa Boh v Starej zmluve prejavuje inak, než v Novej zmluve?

Odpoveď:
Za touto otázkou sa skrýva základné neporozumenie toho, čo Stará a Nová zmluva odhaľujú o Božej podstate. Tá istá myšlienka sa skrýva aj v slovách, ktoré už vyslovili mnohí: „Boh Starej zmluvy je Bohom hnevu, zatiaľ čo Boh Novej zmluvy je Bohom lásky.“ V Biblii sa nám Boh zjavuje kúsok po kúsku prostredníctvom historických udalostí či svojho vzťahu k ľuďom, čo prirodzene môže prispieť k mylným predstavám o tom, aký je Boh v Starej zmluve v porovnaní s Novou zmluvou. Keď však čítame Starú zmluvu spolu s Novou zmluvou, je celkom jasné, že Boh sa v nich nelíši, a že Boží hnev aj Jeho láska sú v oboch odokryté rovnako.

V Starej zmluve sa napríklad o Bohu píše ako o „milosrdnom, láskavom a zhovievavom Bohu, ktorý je veľmi milostivý a verný.“ (Exodus 34:6; Numeri 14:18; Deuteronómium 4:31; Nehemiáš 9:17; Žalm 86:5; Žalm 86:15; Žalm 108:4; Žalm 145:8; Joel 2:13). V Novej zmluve sa Božia láska a milosrdenstvo prejavujú ešte vo väčšej plnosti, keď vidíme, že „ Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život“ (Ján 3:16). V Starej zmluve Boh taktiež často s Izraelom zaobchádza tak, ako s milovaným dieťaťom zaobchádza milujúci otec. Keď proti nemu z vlastnej vôle zhrešili a začali uctievať modly, Boh ich potrestal, no akonáhle sa zo svojej modloslužby kajali, zmiloval sa nad nimi. Boh podobne zaobchádza aj s kresťanmi v Novej zmluve. V Hebrejom 12:6 sa napríklad píše: „Lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna.“

V Starej zmluve sa Boží súd a Boží hnev vylievajú na hriech. Podobne aj v Novej zmluve vidíme, že Boží hnev sa ešte stále „zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivosťou prekážajú pravde“ (Rimanom 1:18). Už pri zbežnom čítaní Novej zmluvy vidíme, že Ježiš o pekle hovorí omnoho viac, ako o nebi. Je teda jasné, že Boh v Starej zmluve nie je iný, ako v Novej zmluve. Boh je v svojej hlbokej podstate nemenný. I keď sa niektorý z aspektov jeho podstaty v určitých častiach Písma zjavuje viac, než iné, pravdou zostáva to, že Boh sa nemení.

Ak čítame a študujeme Bibliu, je nám hneď jasné, že Boh je v Starej aj Novej zmluve rovnaký. Hoci sa Biblia skladá zo 66 samostatných kníh, ktoré vznikli na dvoch (alebo aj troch) kontinentoch a boli napísané viac než štyridsiatimi autormi, v troch rozličných jazykoch a počas obdoba približne 1500 rokov, stále si od začiatku až po koniec zachováva jednotu bez akýchkoľvek protirečení. V nej vidíme, ako milujúci, milostivý a spravodlivý Boh v rôznych situáciách zaobchádza s hriešnymi ľuďmi. Biblia je skutočne akýmsi Božím milostným listom ľudskému pokoleniu. Božia láska k ľuďom je evidentná v celom Písme. Naprieč celým Písmom vidíme, ako Boh s láskou a milosťou pozýva ľudí do výnimočného vzťahu so sebou samým, a to nie preto, že si to zaslúžia, ale preto, že je milosrdný, láskavý, zhovievavý, milostivý a verný. Na druhej strane sa nám však zjavuje ako svätý a spravodlivý Boh, ktorý súdi tých, ktorí sa neriadia Jeho Slovom a namiesto toho, aby Ho uctievali, sa obracajú ku svojim vlastným bohom (Rimanom, kapitola 1).

Boh je vo svojej podstate spravodlivý a svätý, a preto musí súdiť všetok hriech – či už minulý, prítomný alebo budúci. Boh však vo svojej nekonečnej láske zabezpečil odplatu za hriech a postaral sa o cestu zmierenia, aby hriešny človek mohol uniknúť pred Jeho hnevom. Túto úžasnú pravdu nachádzame napríklad v 1 Jána 4:10: „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obetu zmierenia za naše hriechy.“ V Starej zmluve Boh ustanovil systém obiet, ktorý slúžil ako pokánie za hriech. Tento systém obiet bol však iba dočasný a celý čas poukazoval na príchod Ježiša Krista, ktorý mal zomrieť na kríži a tým vykonať skutočné a úplne pokánie za naše hriechy. Spasiteľ, ktorý bol sľúbený v Starej zmluve, sa v Novej zmluve zjavuje úplne. Najväčší prejav Božej lásky, a teda vyslanie svojho syna Ježiša Krista, ktoré Starý zákon iba predpovedá, sa v Novej zmluve zjavuje v plnej sláve. Stará aj Nová zmluva nám majú „dať múdrosť na spásu“ (2 Timoteovi 3:15). Pri pozornom štúdiu je evidentné, že v Bohu „niet premeny ani tieňa zmeny“ (Jakubov 1:17).



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Prečo sa Boh v Starej zmluve prejavuje inak, než v Novej zmluve?