settings icon
share icon
Fehu’i

Te u lava fēfē ʻo ʻilo fakapapau te u ʻalu ki Hēvani ʻi heʻeku?

Tali


ʻOkú ke ʻilo fakapapau nai ʻokú ke maʻu ʻa e moʻui taʻengatá pea te ke ʻalu ki Hēvani ʻi hoʻo maté? ʻOku finangalo ʻa e ʻOtuá ke ke fakapapauʻi! ʻOku pehē ʻi he folofola: “Kuó u tohi ʻa e ngaahi meʻá ni kiate kimoutolu ʻoku tui ki he huafa ʻo e ʻAlo ʻo e ʻOtuá, koeʻuhí ke mou ʻilo ʻoku ʻamoutolu ʻa e moʻui taʻengatá” (1 Sione 5:13). Tau pehē pē ʻokú ke tuʻu ʻi he ʻao ʻo e ʻOtuá he taimí ni peá Ne fehuʻi atu, “Ko e hā kau ka tuku ai koe ke ke hū ki Hēvaní?” Ko e hā hoʻo talí? Mahalo he ʻikai te ke ʻilo e meʻa ke ke lea ʻakí. Ko e meʻa ʻoku fiemaʻu ke ke ʻiló ʻoku ʻofa ʻa e ʻOtuá ʻiate koe pea kuó Ne teuteu ha founga ke tau ʻilo fakapapau ai ʻa e feituʻu te tau nofo ai ki he taʻengatá. ʻOku ʻasi ia ʻi he folofolá ʻo pehē: “He naʻe ʻofa pehē ʻa e ʻOtuá ki māmani, naʻá Ne foaki Hono ʻAlo pē taha naʻe fakatupú, koeʻuhí ko ia kotoa pē ʻe tui kiate Iá ke ʻoua naʻa ʻauha, kae maʻu ʻa e moʻui taʻengatá” (Sione 3:16).

Kuo pau ke tau tomuʻa mahinoʻi ʻa e palopalema ʻokú ne taʻofi kitautolu mei Hēvaní. Ko e palopalemá ʻeni - ʻoku taʻofi kitautolu ʻe hotau natula faiangahalá mei hono maʻu ha vā fetuʻutaki mo e ʻOtuá. ʻOku tau hoko ko ha kau faiangahala ʻi hotau natulá pea ʻi heʻetau filí. “He kuo faiangahala kotoa pē, pea tōmui ʻi he fakamālō mei he ʻOtuá” (Loma 3:23). He ʻikai lava ke tau fakamoʻui kitautolu pē. “He ʻoku mou moʻui ʻi he ʻofa pe ʻi he tui; pea ʻoku ʻikai meiate kimoutolu ia – ka ko e foaki ʻa e ʻOtuá. ʻOku ʻikai ʻi he ngaahi ngāué, telia naʻa polepole ai ha tangata” (ʻEfesō 2:8-9). ʻOku taau mo kitautolu ʻa e maté pea mo heli. “He ko e totongi ʻo e angahalá ko e mate” (Loma 6:23).

ʻOku māʻoniʻoni mo fakamaau totonu ʻa e ʻOtuá pea kuo pau ke tauteaʻi ʻa e faiangahalá, ka ʻokú Ne ʻofa ʻiate kitautolu pea kuó Ne ʻomi ha fakamolemole ʻo ʻetau angahalá. Naʻe folofola ʻa Sīsū: “Ko au ko e halá, mo e moʻoní pea mo e moʻuí. ʻOku ʻikai haʻu ha tangata ʻe taha ki he Tamaí, kae ʻiate au” (Sione 14:6). Naʻe pekia ʻa Kalaisi maʻatautolu ʻi he kolosí: “He naʻe mamahi foki ʻo tuʻo taha pē ʻa Kalaisi koeʻuhí ko e ngaahi angahalá, ko e angatonu maʻá e taʻeangatonu, koeʻuhí ke Ne ʻomi ʻa kitautolu ki he ʻOtuá” (1 Pita 3:18). Naʻe toetuʻu ʻa Sīsū mei he maté: “ʻA ia naʻe tukuange koeʻuhí ko ʻetau ngaahi angahalá, pea naʻe fokotuʻu hake ia koeʻuhí ko hotau fakatonuhiá” (Loma 4:25).

Sai, toe foki ki heʻetau ʻuluaki fehuʻí – “Te u lava fēfē ʻo ʻilo fakapapau te u ʻalu ki Hēvani ʻi heʻeku maté?” Ko e talí ʻeni – tui ki he ʻEiki ko Sīsū Kalaisí pea ʻe fakamoʻui koe (Ngāue 16:31). “Ka ko ia kotoa pē naʻe maʻu Iá, naʻá Ne foaki kiate kinautolu ʻa e monūʻia ke hoko ko e fānau ʻa e ʻOtuá, kiate, kinautolu pē naʻe tui ki Hono huafá” (John 1:12). Te ke lava ʻo maʻu ʻa e moʻui taʻengatá ko ha meʻaʻofa Taʻetotongi. “Ko e moʻui taʻengatá ko e foaki ʻofa ia ʻa e ʻOtua ko Sīsū Kalaisi ko hotau ʻEikí” (Loma 6:23). Te ke lava ʻo maʻu ha moʻui kānokato mo ʻuhingamālie ʻi he taimí ni. Naʻe folofola ʻa Sīsū: “Kuó u haʻu au ke nau maʻu ʻa e moʻuí, pea ke nau maʻu ia ʻo lahi ʻaupito” (Sione 10:10). Te ke lava ʻo moʻui ʻo taʻengata mo Sīsū ʻi Hēvani, he naʻá Ne talaʻofa: “Pea kapau te u ʻalu, ʻo teuteu ha potu moʻomoutolu, te u toe haʻu, ʻo maʻu ʻa kimoutolu kiate au; koeʻuhí ko e potu te u ʻi aí, te mou ʻi ai foki” (Sione 14:3).

Kapau ʻokú ke fie tali ʻa Sīsū Kalaisi ko ho Fakamoʻuí mo maʻu ha fakamolemole mei he ʻOtuá, ko ha lotu ʻeni te ke lava ʻo fakahoko. He ʻikai fakamoʻui koe hono fakahoko ʻo e lotú ni pe ko ha toe lotu pē. Ko e falala pē kia Sīsū Kalaisí te ne lava ʻo ʻomi ha fakamolemole ʻo e ngaahi angahalá. Ko e lotú ni ko ha founga ia hono fakahaaʻi ki he ʻOtuá hoʻo tui kiate Ia mo fakamālō kiate Ia hono foaki atu ha fakamolemolé. “ʻE ʻOtua, ʻoku ou ʻilo kuó u angahala ki he ʻAfioná pea ʻoku taau mo au ʻa e tauteá. Ka naʻe fua ʻe Sīsū Kalaisi ʻa e tautea naʻe ʻoʻokú koeʻuhí ke fakamolemoleʻi au ʻo fakafou ʻi heʻeku tui kiate Iá. ʻOku ou tekaki hake ʻeku falalá kiate Koe ki ha fakamoʻui. Fakafetaʻi Atu ʻi Hoʻo ʻaloʻofa funganí mo e fakamolemolé! ʻĒmeni!”

Kuó ke fai nai ha’o fakakaukau fekau’aki mo Kalaisi koe’uhi pë ko e me’a ko ia kuó ke lau/? Kapau leva ko ia, peá ke kataki mu’a ‘o lomi’i ‘a e fo’i me’a lomi ko ena ‘i lalo ‘oku pehë “Kuó u tali ‘a Sïsü ‘i he ‘ahó ni.”

English



Foki ki he peesi mu’a Faka-Tonga

Te u lava fēfē ʻo ʻilo fakapapau te u ʻalu ki Hēvani ʻi heʻeku?
© Copyright Got Questions Ministries