ľudský život bez Boha
 

Môže človek žiť bez Boha?




Otázka: Môže človek žiť bez Boha?

Odpoveď:
Bezohľadu na to, čo hovoria ateisti a agnostici, človek nemôže žiť bez Boha. Človek môže mať morálne hodnoty bez toho, aby poznal Boha, ale nie bez faktu Boha.

Ako Stvoriteľ, Boh je ten, ktorý utvoril ľudský život. Povedať, že človek môže existovať bez Boha, je ako keby sme povedali, že hodinky môžu existovať bez hodinkára alebo rozprávka bez autora. Dlhujeme naše bytie Bohu, na čí obraz sme stvorení (1. Mojžišova 1:27). Naše bytie je závislé na Bohu, bez ohľadu nato, či to uznávame alebo nie.

Ako Udržiavateľ, Boh trvale poskytuje život (Žalm 104:10-32). On je život (Ján 14:6) a udržiava celé stvorenstvo mocou Kristovou (Kolosanom 1:17). Boh sa stará i o tých, ktorí ho odmietajú: „On dáva vychádzať slnku na zlých aj na dobrých a zosiela dážď na spravodlivých aj na nespravodlivých.“ (Matúš 5:45). Mysleť si, že človek môže žiť bez Boha, je ako keby sme predpokladali, že slnečnica môže žiť bez slnka a ruža bez vody.

Ako Spasiteľ, Boh dáva večný život tým, ktorí veria. V Ježišovi je život, ktorý je svetlom ľuďom (Ján 1:4). Ježiš prišiel, aby sme mali život „a to v hojnej miere“ (Ján 10:10). Tí, ktorí veria v Neho, majú zasľúbený večný život s Ním (Ján 3:15-16). Pre človeka žiť – skutočne žiť – znamená poznať Krista (Ján 17:3).

Bez Boha, človek má iba fyzický život. Boh upozornil Adama a Evu, že v deň, keď Ho odmietnu, istotne zomru (1. Mojžišova 2:17). Ako čo vieme, neposlúchli, ale nezomreli fyzicky v ten deň, zomreli duchovne. Niečo v nich zomrelo – duchovný život, ktorý poznali, spoločenstvo s Bohom, sloboda kochať sa v Ňom, nevinnosť a čistota ich duše – zaniklo.

Adam, ktorý bol stvorený, aby žil v spoločenstve s Bohom, bol prekliaty úplne telesným životom. To, čo Boh predurčil, aby z prachu smerovalo k sláve, teraz z prachu smerovalo do prachu. Ako aj Adam, i dnes človek bez Boha funguje iba telesne. Môže sa zdať, že je taká osoba šťastná; dokonca aj v tomto živote existujú radosti a pôžitky. Ale ani tie radosti a pôžitky nemôžu byť úplné bez vzťahu s Bohom.

Niektorí, ktorí odmietajú Boha, žijú život zneužívania a veselosti. Ich telesné pátranie im získava bezstarostný a radostný život. Biblia hovorí, že exituje určité potešenie v hriechu (Židom 11:25). Problém je v tom, že je to dočasné; život na tomto svete je krátky (Žalm 90:3-12). Skôr alebo neskôr, hedonisti ako marnotratní syn v podobenstve, pochopia, že pozemské pôžitky nie sú trvácne (Lukáš 15:13-15).

Nie všetci, ktorí odmietajú Boha sú prázdni pátrači po pôžitku. Existuje mnoho nespasených ľudí, ktorí žijú disciplinovaným životom – tiež sú šťastní a vyplnení. Biblia hovorí o morálnych princípoch, ktoré pomôžu všetkým na tomto svete – vernosť, poctivosť, sebaovládanie, atď. Ale znovu, bez Boha človek má iba tento svet. To, že tento život prežijeme hladko a bez ťažkostí ešte neznamená, že sme pripravení pre večnosť. Pozrite si podobenstvo o boháčovi u Lukáša 12:16-21 a Ježišovo stretnutie s bohatým (mravným) mladým človekom u Matúša 19:16-23.

Bez Boha je človek prázdny, hoci žije mravne. Človek nie je vyrovnaný so svojim blížnym, pretože nie je vyrovnaný sám so sebou. Človek nemá pokoj sám v sebe, lebo nie je vyrovnaný s Bohom. Pátranie po potešení kvôli samotnému potešeniu je znakom vnútorného zmätku. Pátratelia po potešení počas celých dejín znovu a znovu prichádzali na to, že dočasné pôžitky života tiahnu iba do hlbšieho zúfalstva. Je ťažké sa zbaviť znepokojujúceho pocitu, že „niečo nie je v poriadku“. Kráľ Šalamún pátral po všetkom, čo tento svet ponúka a to, čo pochopil napísal v knihe Kazateľ.

Šalamú pochopil, že poznanie je márne (Kazateľ 1.12-18). Pochopil, že pôžitok a bohatstvo je márne (2:1-11), materializmus je pochabnosť (2:12-23) a bohatstvo je pominuteľné (kapitola 6). Šalamúnov uzáver je, že život je Boží dar (3:12-13) a jediný múdry spôsob ako ho žiť, je báť sa Boha: „Na záver všetkých rečí počuj: Boha sa boj a Jeho prikázania zachovávaj, lebo to je povinnosť každého človeka. Lebo Boh každé dielo privedie na súd, i každú tajnú vec, či je dobrá alebo zlá.“ (12:13-14).

Inými slovami, v živote existuje viacej ako iba fyzická dimenzia. Ježiš hovorí o tomto: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích“. (Matúš 4:4). Nie chlieb (fyzické), ale Slovo Božie (duchovné) nás oživuje. Je zbytočné, aby sme v nás samotných hľadali riešenie našich problémov. Človek môže nájsť naplnenie jedine, keď spozná Boha.

Bez Boha je ľudský osud peklo. Človek bez Boha je duchovne mŕtvy; keď sa jeho fyzický život skončí, ide do večného oddelenia od Boha. V Ježišovom príbehu o boháčovi a Lazarovi (Lukáš 13:19-31), boháč žil príjemným, ľahkým životom bez Boha, kým Lazar sa trápil celý svoj život, ale poznal Boha. Až po svojej smrti obaja pochopili váhu svojich rozhodnutí, ktoré robili počas svojho tuzemského života. Boháč už neskoro pochopil, že exituje niečo viac ako pátranie po bohatstve. Lazar sa tešil v raji. Krátky život prežitý na tejto zemi obom vybľadol v porovnaní s večnosťou.

Človek je jedinečné stvorenie. Boh vložil večnosť do naších sŕdc (Kazateľ 3:11) a ten pocit večnosti môžeme vyplniť jedine v Bohu.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Môže človek žiť bez Boha?