cirkevná disciplína, exkomunikácia
 

Čo hovorí Biblia o cirkevnej disciplíne/exkomunikáciie?




Otázka: Čo hovorí Biblia o cirkevnej disciplíne/exkomunikáciie?

Odpoveď:
Exkomunikácia je formálne odstránenie osoby z členstva v cirkvi a neformálne oddelenie od daného jednotlivca. V Matúšovi 18:15-20 je daný postup a aj autorita cirkvi, aby tak mohla konať. Učí nás, aby jednotlivec (obvykle dotknutá strana) išla za problematickým jedincom. Ak sa on/ona nekajá, potom idú dvaja alebo traja, aby potvrdili situáciu a aj odmietnutie pokánia. V prípade, že sa stále nekajá prípad sa rieši pred celým zborom. Tento proces nie je nikdy „vytúžený“, tak ako otec nemá nikdy potešenie v tom, keď musí trestať svoje deti. Napriek tomu je je to často nutné. Účelom nie je, byť zlomyseľný alebo poukazovať na to , že ja som „svätejší“. Naopak, cieľom je obnova plného spoločenstva jednotlivca s Bohom ako aj s ostatnými veriacimi . Je potrebné urobiť ju v láske k jednotlivcovi, v poslušnosti voči Bohu, na Božiu poctu a v Božej bázni v záujme ostatných v zbore.

Biblia uvádza príklad nutnosti exkomunikácie v miestnom zbore, v zbore mesta Korintu (1. Korintským 5:1-13). V tejto pasáži apoštol Pavol tiež ponúka niektoré dôvody pre biblickú exkomunikáciu. Jedným z dôvodov (nenachádza priamo v pasáži) je na svedectvo Ježiša Krista (a jeho cirkvi) pred neveriacimi. Keď Dávid zhrešil s Bat-šebou, jeden z dôsledkov jeho hriechu bol, že Boží nepriatelia sa rúhali menu jedného pravého Boha (2. Samuelova 12:14). Druhým dôvodom je, že hriech je ako rakovina, pokiaľ jej je dovolené existovať šíri sa do okolia rovnakým spôsobom, ako keď „málo kvasu nakvasí celú dávku cesta“ (1. Korintským 5:6-7). Pavol tiež vysvetľuje, že Ježiš nás zachránil, aby nás oddelil od hriechu, takže by sme mohli byť „nekvasení“, slobodní od toho, čo spôsobuje duchovný úpadok (1. Korintským 5:7-8). Kristova túžba pre Jeho nevestu, cirkev, je, aby mohla byť čistá a nepoškvrnená (Efezským 5:25-27).

Exkomunikácia má slúžiť aj na dlhodobé blaho ososby, ktorá podlieha cirkevnej disciplíne. Pavol, v 1. Korintským 5:05, uvádza, že exkomunikácia je pre nekajúceho hriešnika vydanie „takého satanovi na záhubu tela, aby bol duch spasený v deň Pána Ježiša“. To znamená, že Boh môže použiť Satana (alebo niektorého z jeho démonov) ako trestajúci nástroj vo fyzickom živote hriešnika, ktorým by ho priviedol k právemu pokániu v jeho/jej srdci.

Pri disciplinárnom konaní zboru dúfame, že bude v úsilí o zbožný zármutok a pravdivé pokánie úspešné. Ak k tomu dôjde, osoba môže byť znovu prijatá. Muž podieľajúci sa na 1. Korintským 5 sa kajal a Pavol podporil jeho znovuprijatie do zboru (2. Korintským 2:5-8). Bohužiaľ disciplinárne konanie, aj keď je vykonané v láske a správnym spôsobom, nie je vždy úspešné v úsilí o dosiahnutie takéhoto navrátenia. Ale aj keď cirkevná disciplína nedokáže dosiahnuť svoj cieľ, prinášať pokánie, je ju potrebné vykonať z riadnych dôvodov uvedených vyššie.

Všetci sme sa pravdepodobne stali svedkami správania mladého chlapca, ktorý smie robiť čo chce, bez pevnej disciplíny. Nie je to pekný pohľad. A nie je to ani láskavá výchova, pretože odsudzuje dieťa do ponurej budúcnosti. Takéto správanie spôsobí, že dieťa nebude môcť vytvárať zmysluplné vzťahy a viesť si dobre v akomkoľvek prostredí. Podobne, disciplína v cirkvi, aj keď nie je nikdy príjemná a ľahká, je nielen potrebná, ale aj milujúca. Okrem toho, je nakázaná Bohom.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Čo hovorí Biblia o cirkevnej disciplíne/exkomunikáciie?