Čo hovorí Biblia o kresťanovi, ktorý slúži v armáde?




Otázka: Čo hovorí Biblia o kresťanovi, ktorý slúži v armáde?

Odpoveď:
Biblia obsahuje mnoho informácii o službe v armáde. Aj keď väčšina takýchto veršov hovorí o armáde iba analogicky, niekoľko veršov sa zaoberá touto otázkou priamo. Biblia priamo nehovorí, či je vhodné alebo nie, aby niekto slúžil v armáde. No zároveň by kresťania mali byť uistení v tom, že byť vojakom je vysoko rešpektované skrze celé Písmo a tak isto by mali vedieť, že takáto služba je v súlade s biblickým svetonázorom.

Prvý príklad vojenskej služby môžeme nájsť v Starom zákone (Genesis 14), keď bol Kedorláómerom, kráľom Élámu a jeho spojencami unesený Abrahámov synovec Lót. Abrahám zhromaždil 318 vycvičených mužov zo svojej domácnosti a porazil ich. Tu vidíme ozbrojené sily zapojené do vznešenej úlohy – záchrana a ochrana nevinného.

Až neskôr v histórii si Izraelský národ vybudoval pevnú armádu. Skutočnosť toho, že Boh bol ich Božským Bojovníkom a že ochráni svoj ľud bez ohľadu na to, ako vojensky slabí sú, mohlo byť dôvodom, prečo Izraelu tak dlho trvalo si vybudovať pevnú armádu. Vývoj pravidelnej, stálej armády nastal až potom, čo sa vyvinul silný a centralizovaný systém politiky, čo sa stalo za vlády Saula, Dávida a Šalamúna. Saul bol prvým, kto vytvoril stálu armádu (1 Samuel 13:2; 24:2; 26:2).

V čom začal Saul Dávid pokračoval. Zväčšil armádu, priniesol najaté oddiely z iných krajín, ktoré boli verné iba jemu (2 Samuel 15:19-22) a predal priame vedenie svojej armády do rúk vrchného veliteľa Jóába. Za vlády Dávida sa Izrael tak isto stal oveľa agresívnejším v útočnej vojenskej politike, podmaňoval si susedné krajiny ako Ammón (2 Samuel 11:1; 1 Kronická 20:1-3). Dávid založil systém rotujúcich oddielov s dvanástimi skupinami po 24 000 mužov, ktorí slúžili jeden mesiac v roku (1 Kronická 27). Aj napriek tomu, že Šalamúnova vláda bola pokojná, Šalamún pokračoval vo zväčšovaní armády, pridal vozy a jazdcov (1 Králi 10:26). Stála armáda pokračovala (aj keď rozdelená spolu s kráľovstvom po Šalamúnovej smrti) až do roku 586 pred Kristom, keď Izrael (Júda) prestal existovať, ako politická jednotka.

V Novom zákone sa Ježiš divil tomu, keď ho oslovil Rímsky stotník (veliteľ, ktorý mal na starosti sto vojakov). Stotníkova odpoveď Ježišovi naznačovala, že jasne rozumel autorite a tak isto poukazuje na jeho vieru v Ježiša (Matúš 8:5-13). Ježiš neodsúdil jeho prácu. Mnoho stotníkom v Novom zákone je chválených ako kresťania, tí čo sa boja Boha a muži dobrého charakteru (Matúš 8:5; 27:54; Marek 15:39-45; Lukáš 7:2; 23:47; Skutky 10:1; 21:32; 28:16).

Miesta a tituly sa možno zmenili, no naše ozbrojené sily by mali byť tak isto vážené, ako boli stotníci v Biblii. Postavenie vojaka bolo vysoko vážené. Napríklad Pavol opisuje Epafrodita ako „spolubojovníka“ (Filipským 2:25). Biblia tak isto používa vojenské termíny na to, aby popísala, že máme byť silný v Pánovi tým, že na seba vezmeme celú Božiu výzbroj (Efezským 6:10-20), vrátane vojenských nástrojov – prilbu, pancier a meč.

Áno, Biblia sa dotýka vojenskej služby priamo i nepriamo. Kresťanskí muži a ženy, ktorí slúžia svojim krajinám s charakterom, vznešenosťou a s poctou si môžu byť istý, že občianska povinnosť, ktorú vykonávajú je našim zvrchovaným Bohom dovolená a uznávaná. Tí, ktorí s poctou slúžia v armáde sú hodní našej úcty a vďačnosti.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Čo hovorí Biblia o kresťanovi, ktorý slúži v armáde?