Sú katolícke vierovyznanie a praktiky biblické?




Otázka: Sú katolícke vierovyznanie a praktiky biblické?

Odpoveď:
Otázka týkajúca akejkoľvek cirkvi a jej praktík by mala znieť „Je to biblické?” Ak je nejaké učenie biblické (po zaradení do kontextu), malo by sa prijať. Ak nie je, malo by sa odmietnuť. Boh sa viac zaujíma o to, či cirkev plní Jeho voľu a dodržiava Jeho Slovo ako to, či dokáže vysledovať líniu nástupníctva do minulosti až po Ježišových apoštolov. Ježiš bol veľmi znepokojený opúšťaním Božieho Slova s cieľom dodržiavať tradície ľudí (Marek 7:7). Tradície nie sú samy osebe neplatné…existujú niektoré dobré a hodnotné tradície. Opäť, je potrebné si položiť otázku, či je nejaká doktrína, postup či tradícia biblická. Je teda rímskokatolícka cirkev v súlade s učením Božieho Slova?

Spasenie: Rímskokatolícka cirkev učí, že spasenie sa získava krstným obnovením a zachováva sa prostredníctvom katolíckych sviatostí, pokiaľ nedôjde k úmyselnému spáchaniu hriechu, ktorý naruší stav posväcujúcej milosti. Biblia však učí, že spasení sme milosťou, ktorá sa prijíma prostredníctvom jednoduchej viery (Efežanom 2:8-9), pričom dobré skutky sú výsledkom zmeny srdca opracovaného pri spasení (Efežanom 2:10; 2 Korinťanom 5:17) a ovocím tohto nového života v Kristovi (Ján 15).

Istota spasenia: Rímskokatolícka cirkev učí, že spasenie sa nedá zaručiť ani zaistiť. 1 Jána 5:13 uvádza, že list 1 Jána bol napísaný s cieľom utvrdenia veriacich o ISTOTE ich spasenia.

Dobré skutky: Rímskokatolícka cirkev tvrdí, že kresťania sú spasení záslužnými skutkami (počnúc krstom) a že spasenie sa zachováva dobrými skutkami (prijímanie sviatostí, vyznanie hriechu kňazovi, atď.) Biblia uvádza, že kresťania sú spasení milosťou skrz vieru, nezávisle od skutkov (Títovi 3:5; Efežanom 2:8-9; Galaťanom 3:10-11; Rimanom 3:19-24).

Krst: V Novom zákone sa krst VŽDY koná PO spasiteľnej viere v Krista. Krst nie je prostriedkom spasenia; je to viera v Evanjelium, ktorá zachraňuje (1 Korinťanom 1:14-18; Rimanom 10:13-17). Rímskokatolícka cirkev učí krstné obnovenie dojčiat, prax, ktorá sa nikde v Písme nenachádza. Jediný možný náznak o krste dojčiat v Biblii, na ktorý môže rímskokatolícka cirkev poukázať, je že celý dom filipského strážnika žalára bol pokrstený v Skutkoch 16:33. V tomto kontexte sa však nikde nespomínajú dojčatá. Skutky 16:31 vyhlasujú, že spasenie sa získava vierou. Pavol hovoril slovo celému domu vo verši 32 a celý dom uveril (verš 34). Táto pasáž podporuje krst tých, ktorí už uverili, nie však dojčiat.

Modlitba: Rímskokatolícka cirkev učí katolíkov, aby sa nemodlili len k Bohu, ale aby prosili Máriu a svätých za ich modlitby. V rozpore s týmto nás Písmo učí, aby sme sa modlili len k Bohu (Matúš 6:9; Lukáš 18:1-7).

Kňažstvo: Rímskokatolícka cirkev učí, že medzi klérom a „laikmi” existuje rozdiel, zatiaľ čo Nový zákon učí o kňažstve všetkých veriacich (1 Petra 2:9).

Sviatosti: Rímskokatolícka cirkev učí, že veriaci je naplnený milosťou na základe prijatia sviatostí. Takéto učenie sa nikde v Písme nenachádza.

Vyznanie hriechov: Rímskokatolícka cirkev učí, že pokiaľ v tom veriacemu nebránia žiadne prekážky, jediný spôsob získania odpustenia hriechov je ich vyznanie kňazovi. V rozpore s týmto však Písmo učí, že vyznanie hriechov sa má vykonávať Bohu (1 Jána 1:9).

Mária: Rímskokatolícka cirkev učí, medzi iným aj to, že Mária je Kráľovná Nebies, vždy panna, ako aj spoluvykupiteľka. V Písme je však opísaná ako poslušná, veriaca služobníčka Boha, ktorá sa stala matkou Ježiša. Žiadne z ostatných vlastností, ktoré spomína rímskokatolícka cirkev, nemajú žiadny základ v Biblii. Predstava Márie ako spoluvykupiteľky a ďalšej sprostredkovateľky medzi Bohom a človekom nie je len mimobiblické (existujúce len mimo Písma), ale je aj nebiblické (v rozpore s Písmom). Skutky 4:12 vyhlasujú, že jediným vykupiteľom je Ježiš. 1 Timoteovi 2:5 hovorí, že Ježiš je jediný prostredník medzi Bohom a človekom.

Mohli by sme uviesť mnoho ďalších príkladov. Samotné tieto body jasne poukazujú na katolícku cirkev ako nebiblickú. Každá kresťanská denominácia má tradície a praktiky, ktoré nie sú výslovne založené na Písme. A preto musí byť Písmo štandardom viery a praktického života kresťana. Božie Slovo je vždy pravdivé a spoľahlivé. To isté sa však nedá povedať o cirkevnej tradícii. Naším pravidlom by malo byť: „Čo hovorí Písmo?” (Rimanom 4:3; Galaťanom 4:30; Skutky 17:10). 2 Timoteovi 3:16-17 vyhlasuje, „Každé písmo vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený.”



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Sú katolícke vierovyznanie a praktiky biblické?