Čo je to transubstanciácia?




Otázka: Čo je to transubstanciácia?

Odpoveď:
Transubstanciácia je doktrínou rímskokatolíckej cirkvi. Katechizmus katolíckej cirkvi definuje túto doktrínu v paragrafe 1376:

„Tridentský koncil zhŕňa katolícku vieru, keď vyhlasuje: „Keďže… Kristus, náš Vykupiteľ, povedal, že to, čo [v tej chvíli] obetuje pod spôsobom chleba, je skutočne jeho telo, v Božej Cirkvi vždy vládlo presvedčenie, ktoré tento svätý koncil teraz znovu vyhlasuje: Konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Túto premenu svätá katolícka Cirkev primerane a vhodne nazýva transsubstanciácia [prepodstatnenie].”

Inými slovami, rímskokatolícka cirkev učí, že hneď ako vysvätený kňaz požehná chlieb Večere Pánovej, premení sa na skutočné telo Krista (hoci si zachová vzhľad, vôňu a chuť chleba); a keď požehná víno, premení sa na skutočnú krv Krista (hoci si zachová vzhľad, vôňu a chuť vína). Je takýto koncept biblický? Existujú určité pasáže Písma, ktoré by pri doslovnej interpretácii mohli viesť k „reálnej prítomnosti” Krista v chlebe a víne. Príkladmi sú Ján 6:32-58; Matúš 26:26; Lukáš 22:17-23 a 1 Korinťanom 11:24-25. Pasáž, na ktorú sa poukazuje najčastejšie, je Ján 6:32-58 a hlavne verše 53-57, „A Ježiš im povedal: Amen, amen vám hovorím, že ak nebudete jesť tela Syna človeka a piť jeho krvi, nemáte v sebe života. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život … Lebo moje telo je pravdivý pokrm a moja krv pravdivý nápoj. Ten, kto je moje telo telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom … tak I ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa.”

Rímskokatolíci interpretujú túto pasáž doslovne, pričom jej posolstvo aplikujú na Večeru Pánovu, ktorú nazývajú „Eucharistia” alebo „omša”. Tí, ktorí odmietajú predstavu transubstanciácie, interpretujú slová Ježiša v Jánovi 6:53-57 obrazne či symbolicky. Ako môžme vedieť, ktorá interpretácia je správna? Našťastie, Ježiš do maximálnej miery objasnil to, čo mal na mysli. Ján 6:63 tvrdí, „Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.” Ježiš výslovne uviedol, že Jeho slová sú „duch”. Ježiš používal fyzické pojmy, ako sú jedenie a pitie, aby vyučoval duchovnú pravdu. Rovnako ako konzumácia fyzického jedla a nápoja zachováva naše fyzické telá, tak sú aj naše duchovné životy zachránené a budované Jeho duchovným prijímaním, a to milosťou prostredníctvom viery. Jedenie Ježišovho tela a pitie Jeho krvi sú symboly plného a kompletného prijatia Jeho do naších životov.

Písmo vyhlasuje, že Večera Pánova je pripomienkou tela a krvi Krista (Lukáš 22:19; 1 Korinťanom 11:24-25), nie skutočná konzumácia Jeho fyzického tela a krvi. Keď Ježiš hovoril v Jánovi v kapitole 6, v tom čase ešte ešte nemal Poslednú Večeru so svojimi učeníkmi, v rámci ktorej by ju bol ustanovil. A preto vkladať Večeru Pánovu / kresťanské prijímanie do Jána v kapitole 6 je neoprávnené. Kompletnejšiu diskusiu na tieto témy nájdete uvedené v našom článku týkajúcom sa Svätej Eucharistie.

Najvážnejším dôvodom odmietnutia transubstanciácie je fakt, že rímskokatolícka cirkev ju vníma ako „opätovnú obeť” Ježiša Krista za naše hriechy, respektíve ako „opätovné prinášanie / predkladanie” Jeho obete. Je to v priamom protiklade s tým, čo hovorí Písmo, že Ježiš zomrel „raz navždy za všetkých” a nepotrebuje byť znovu obetovaný (Židom 10:10; 1 Petra 3:18). Židom 7:27 vyhlasuje, „ktorý nepotrebuje každého dňa ako najvyšší kňazi, obetovať obeti najprv za svoje vlastné hriechy a potom za hriechy ľudu. Lebo to učinil RAZ NAVŽDY tak, že obetoval sám seba.”



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Čo je to transubstanciácia?