Komu sa máme modliť – Otcovi, Synovi alebo Duchu Svätému?




Otázka: Komu sa máme modliť – Otcovi, Synovi alebo Duchu Svätému?

Odpoveď:
Všetky modlitby by mali byť odosielané nášmu Trojjedinému Bohu – Otcovi, Synovi a Duchu Svätému. Biblia nás učí, že sa môžeme modliť iba jednému alebo všetkým trom – lebo tí traja sú jedno. Otcovi sa modlíme so žalmistom: „Pozoruj hlas môjho volania, Kráľ môj a Boh môj, lebo k Tebe sa modlím.“ (Žalm 5:3). Ježišovi sa modlíme, lebo Otec a Syn sú jedno. Modlitba k osobe trojstva je zároveň modlitbou všetkým. Keď bol Štefan mučený, modlil sa nasledovne: „Pane Ježišu, príjmi môjho ducha.“ (Skutky 7:59). Tiež sa máme modliť v mene Ježiš Kristus. Pavel povzbudzoval Efežanov: „Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.“ (Efežanom 5:20). Ježiš uisťoval učeníkov, že čokoľvek budú prosiť v Jeho mene (podľa Jeho vôle), stane sa im (Ján 15:16; 16:23). Podobne nám hovorí, aby sme sa modlili Duchu Svätému a v Jeho sile. Duch nám pomáha, aby sme sa modlili, aj keď nevieme, za čo máme prosiť (Rimanom 8:26; Júda 20). K tomu, aby sme pochopili modlitbu a komu ju máme adresovať, nám pomôže nasledovné: modlíme sa Otcovi, skrze (v mene) Syna a v sile Ducha Svätého. Všetci traja sú zapojení v modlitbe veriaceho.

Rovnako dôležité je aj to, komu sa modliť nemáme. Niektoré nekresťanské náboženstvá učia svojich nasledovníkov, že sa majú modliť bohom, mŕtvym, svätým a duchom. Katolíci učia, že sa treba modliť Márii a svätým. Také modlitby nie sú biblické a sú vlastne urážkou nebeského Otca. Aby sme pochopili prečo, musíme sa pozrieť na podstatu modlitby. Modlitba má niekoľko aspektov a ak sa pozeráme na dva – chválu a ďakovanie – môžeme vidieť, že modlitba je uctievaním. Keď uctievame Boha, uctievame Ho za všetko to, čo vykonal v našich životoch. Keď mu ďakujeme, uctievame Jeho dobrotu, milosť a lásku, ktorú preukazuje voči nám. Uctievanie oslavuje Boha – jediného, ktorý si to zaslúži! Keď sa modlíme iným, zjavuje sa problém, lebo Boh sa nedelí o svoju slávu. Vlastne, ak sa modlíme iným, je to modlárstvo. „Ja som Hospodin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám.“ (Izaiáš 42:8).

Ďalšie prvky modlitby, ako sú pokánie a vyznanie, sú tiež spôsoby uctievania. Činíme pokánie, lebo vieme, že je Boh odpúšťajúci a milujúci Boh a vieme, že nám On zaistil odpustenie vo svojom Synovi. Vyznávame svoje hriechy, lebo vieme: „On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ (1. Jánov 1:9). Predstupujeme pred Neho s našimi prosbami, pretože vieme, že nás miluje a počuje a oslavujeme Ho, pretože je milostivý a milujúci. Keď vezmeme toto všetko do ohľadu, pochopíme, že modliť sa niekomu inému okrem Bohu je nepredstaviteľné, lebo modlitba je uctivanie a uctievanie patrí jedine Bohu. Komu sa máme modliť? Odpoveď je: Bohu. Modliť sa máme Bohu a iba Jemu a to je oveľa dôležitejšie od toho, či sa máme modliť Otcovi, Synovi alebo Duchu Svätému.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Komu sa máme modliť – Otcovi, Synovi alebo Duchu Svätému?