Čo je budhizmus a čomu budhisti veria?




Otázka: Čo je budhizmus a čomu budhisti veria?

Odpoveď:
Budhizmus je jedno z hlavných náboženstiev vo svete, čo sa týka počtu prívržencov, geografickej distribúcii a sociálno-kulturologického vplyvu. Aj keď je najviac zastúpené na východe, predsa sa stáva populárnym a vplyvným náboženstvom aj na západe. Je to osobitné náboženstvo s vlastnými pravidlami, ale tiež má mnoho podobného s hinduizmom (obe náboženstvá učia o Karme – etika príčiny a následku), Májami (iluzorná príroda sveta) a Samsarou (cyklus reinkarnácie). Budhisti veria, že konečný cieľ v živote je dosiahnuť osvietenie.

Zakladateľ budhizmu, Siddhartha Guatama sa narodil v kráľovskej rodine v Indii okolo 600 roku p.n.l. Žil prepychovo, bez dotyku s vonkajším svetom. Jeho rodičia ho chceli ochrániť od vplyvu náboženstva a od bolesti a trápenia. Ale neprešlo mnoho času a jeho útočisko bolo dobyté a on mal víziu starého človeka, chorého človeka a mŕtvoly. Jeho štvrtá vízia bola o pokojnom asketickom mníchovi (ten, ktorý popiera prepych a komfort). Vidiac mníchov pokoj, rozhodol sa, že sa tiež stane asketickým mníchom. Zanechal život v bohatstve a hľadal osvietenie cez život v prostote. Vycvičil sa v seba-odumieraní a meditácii. Bol vodcom medzi svojimi súčasníkmi. Napokon jeho úsilie vyvrcholilo v jeho poslednom skutku. „Oddal“ sa jednej mise ryže a sadol si pod fík (takzvaný Bodhi strom) a rozhodol sa, že bude meditovať, až pokým nedosiahne osvietenie alebo kým nezomrie. Aj keď mal pokušenia, predsa do nasledovného rána dosiahol osvietenie a skrze to sa stal známy ako „osvietený“ alebo „Buddha“. Takto osvietený začal učiť mníchov, na ktorých už mal veľký vplyv. Piati nasledovníci sa stali jeho učeníkmi.

Čo to vlastne Gautama objavil alebo skúsil? Osvietenie je „stredná cesta“, ktorá nespočíva v prepychovosti alebo v seba-odumieraní. On vlastne odhalil to, čo sa neskôr stalo známym ako „Štyri šľachetné pravdy“: 1. žiť pre utrpenie (Dukha), 2. utrpenie je následok žiadosti (Tanha alebo „pripojenie“), 3. utrpenie sa môže eliminovať, keď sa eliminujú všetky pripojenia, 4. toto sa dosiahne, keď sa nasleduje cesta s ôsmimi krokmi. Táto cesta spočíva z: 1. zrak, 2. zámer, 3. hovor, 4. skutky, 5. spôsob života (stať sa mníchom), 6. námaha (správne usmerňovať svoju energiu), 7. meditácia, 8. koncentrácia. Učenie Buddhu je zhrnuté do Tripitaky alebo „tri koše“.

Za týmto charakteristickým učením stoja učenia podobné hinduizmu, zvlášť reinkarnácia, karma, Maya a iné tendencie pochopiť realitu vo svetle panteistickej orientácie. Budhizmus tiež ponúka teológiu božstiev a vyvýšených bytostí. Ale podobne ako hinduizmus, budhizmus nemôžno chápať iba ako vysvetlenie Boha. Niektoré prúdy v budhizme by sa mohli nazvať celkom ateistické, kým iné sú panteistické a tiež existujú i teistické, ako je čistý budhizmus. Klasický budhizmus sa nevyjadruje ohľadom zvrchovanej bytosti a preto sa považuje za ateistický.

Dnes je budhizmus pomerne rozmanitý. Zhruba ho môžeme rozdeliť do dvoch širších kategórií. Je to Theravada (malá loď) a Mahayana (veľká loď). Theravada je kláštorná forma, ktorá zabezpečuje osvietenie a nirvánu pre mníchov, kým Mahayana budhizmus umožňuje tento cieľ dosiahnuť i laikom. V týchto dvoch kategóriach nachádzame rôzne vetvy, ako sú: Tendai, Vajrayana, Nichiren, Shingon, Čistá Zem, Zen a Ryobu, atď. Takže, ak niekto chce pochopiť budhizmus, je dôležité, aby vedel, že nestačí chápať iba klasický budhizmus.

Buddha seba nikdy nepovažoval za boha alebo za nejakú vyvýšenú bytosť. Seba predstavoval ako „usmerňovateľa“ pre ostatných. Až po svojej smrti bol povýšený za boha, ale iba jedna časť budhistov ho tak uznáva, kým iná časť nie. Čo sa týka kresťanstva, v Biblii je jasne povedané, že Ježiš je Syn Boží (Matúš 3:17: „A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“) a že Ježiš a Boh sú jedno (Ján 10:30). Nikto sa nemôže považovať za kresťana, ak nevyznáva, že Ježiš je Boh.

Ježiš učí, že On je cesta, a je iba tým, ktorý usmerňuje, ako hovorí aj Ján 14:6: „Ja som cesta, pravda i život. Nikto neprichádza k ocovi, iba skrze mňa.“ V čase keď Guatama zomrel, budhizmus mal veľký vplyv v Indii; tristo rokov neskôr sa budhizmus rozšíril po celej Ázii. Knihy o Buddhovi boli písané okolo 400 rokov po jeho smrti.

V budhizme sa hriech ignoruje. Aj keď sa hriech chápe ako „mravná chyba“, kontext, v ktorom sa chápe „dobro“ a „zlo“ je nemravný. Karma sa chápe ako prírodná rovnováha a nie je osobne zodpovedná. Príroda je nemravná; takže karma nie je mravný kód a hriech je nie úplne nemravný. Takže môžeme povedať, že na základe budhizmu, naša chyba nie je mravný problém, pretože to nie je osobná chyba, ale neosobné prestúpenie. Následky takého chápania sú katastrofálne. Pre budhistov je hriech iba omyl a nie prestúpenie voči prirodzenosti Svätého Boha. Takéto chápanie hriechu stojí oproti tomu, čo mravný človek chápe v jeho vzťahu so Svätým Bohom (Rimanom 1-2).

Na základe toho, že budhizmus chápe hriech ako neosobnú chybu, môžeme povedať, že sa tu rozchádza s kresťanstvom. Biblia hovorí, že hriech má následky na večnosť. V budhizme neexistuje potreba človeka za Spasiteľom. Pre kresťanov je Ježiš jediný spôsob ako sa zachrániť z večnej smrti. Pre budhistov je to iba etický spôsob života a meditovanie s očakávaním, že sa dosiahne osvietenie alebo nirvána. Je pravdepodobné, že každá osoba bude musieť prejsť cez viacero reinkarnácií, aby si odplatila karmický dlh. Pre opravdivých nasledovníkov budhizmu, náboženstvo je filozofia mravnosti a etiky zabalená do života sebaovládania. V budhizme je realita neosobná a bezvzťahová; takže je bez lásky. Nielenže je Boh iluzórny, ale považovaním hriechu ako nemorálnej chyby sa kompletná hmotná realita odmieta, kde my sami seba zapierame. Ja sám sa stávam ilúziou.

Keď sa pýtajú budhistov, ako vznikol svet alebo kto ho stvoril, hovoria, že Budha zostal mlčať, lebo neexistuje ani počiatok ani koniec. Napriek tomu, existuje nekonečný cyklus rodenia sa a umierania. Kladie sa otázka, aká Bytosť by stvorila človeka, aby žil v bolesti a trápeniach a potom aby opakovane zomieral. Tak sa dostaneme do bodu, kde sa budeme pýtať, prečo sa vôbec trápiť? Kresťania vedia, že Boh poslal svojho Syna, aby zomrel raz a navždy, aby sme my nemuseli trpieť na večnosť. On poslal svojho Syna, aby nás uvedomil o tom, že nie sme sami a že sme milovaní. Kresťania vedia, že život je viac než trápenie a smrť: „a teraz sa stala známou v zjavení nášho Spasiteľa Krista Ježiša, ktorý zahladil smrť a evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť.“ (2. Timoteovi 1:10).

Budhizmus učí, že Nirvána je ten najvyšší bod, ktorý človek môže dosiahnuť a dosahuje sa individuálnym spôsobom. Nirvána popiera racionálne vysvetlenie alebo logické poradie a preto sa nemôže naučiť, môže sa iba dosiahnuť alebo nie. Ježišovo učenie o nebi bolo celkom jasné. On nás učil, že naše hmotné telá zomrú, ale náš duch bude zjednotený s Ním v nebi (Marek 12:25). Budha učí, že človek nemá svoju osobnú dušu, lebo je to sebeckosť a ilúzia. Budhisti neveria v milostivého Otca v nebesiach, ktorý poslal svojho Syna, aby zomrel za naše duše, za naše spasenie, aby nám zaobstaral cestu do Jeho slávy. Preto budú budhisti odmietnutí.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Čo je budhizmus a čomu budhisti veria?