Čo hovorí Biblia o hneve?




Otázka: Čo hovorí Biblia o hneve?

Odpoveď:
Ovládanie hnevu je dôležitá téma. Kresťanskí poradcovia hovoria, že polovica ľudí, ktorí prídu na poradenstvo majú problém s hnevom. Hnev môže zničiť komunikáciu a vzťahy, ako aj narušiť radosť a zdravie. Žiaľ, ľudia ospravedlňujú svoj hnev, namiesto aby prevzali zodpovednosť za to. Všetci sa stretávame s hnevom a bojujeme s ním. Ale Božie slovo obsahuje princípy, ako máme jednať s hnevom a ako sa vyhnúť hriešnemu hnevu.

Hnev nie je vždy hriech. Existuje hnev, ktorý Bibia ospravedlňuje a dovoľuje a to je „spravodlivé rozhorčenie“. Boh je nahnevaný (Žalm 7:11; Marek 3:5), a tiež sa prikazuje veriacim, aby boli nahnevaní (Efežanom 4:26). V gréckom jazyku sú dve slová, ktoré vyjadrujú hnev. Jedno znamená „vášeň, energia“ a druhé znamená „rozrušenie“. Biblický hnev je Bohom daná energia, ktorá nám pomáha riešiť problémy. Príklady biblického hnevu sú: Pavlova konfrontácia Petra, keď dal zlý príklad (Galaťanom 2:11-14), Dávidov hnev, keď počul Nátanovu nespravodlivosť (2. Samuelova 12), Ježišov hnev, keď videl, čo urobili z chrámu Jeho Otca (Ján 2:13-18). Všimnite si, že žiaden z týchto príkladov hnevu nezaŕňal sebaobranu, ale obranu iných alebo princípu.

Hnev sa stáva hriechom, keď je sebecky orientovaný (Jakub 1:20), keď sa minieme Božieho cieľa (1. Korinťanom 10:31), alebo keď hriech pretrváva (Efežanom 4:26-27). Namiesto toho, aby sme tú energiu, ktorú akumuluje hriech usmernili na problém, my útočíme na osobu. Efežanom 4:15-19 nám hovorí, že máme hovoriť pravdu jeden s druhým a používať slová, ktoré budujú a nemáme dovoliť zlým slovam, aby vychádzali z našich úst. Žiaľ, jedovaté slová sú každodennosťou hriešneho človeka (Rimanom 3:13-14). Hnev sa stáva hriechom, keď dovolíme, aby sa manifestoval bez prekážok a tak znásobní zranenie (Príslovie 29:11), ktoré sa potom ťažko napráva. Hnev sa stáva hriechom aj keď sa nahnevaná osoba nechce upokojiť a potom zdržiava ten hnev v sebe (Efežanom 4:26-27). Vtedy sa javí depresia a nestabilita, ktorá sa manifestuje cez malé problémy, ktoré nemajú žiaden súvis so skutočným problémom.

Biblicky môžeme kontrolovať hnev tak, že identifikujeme náš sebecký hnev a chybné usmernenie hnevu ako hriech (Príslovie 28:13; 1. Jánova 1:9). Toto identifikovanie a vyznanie by sme mali povedať Bohu a tým, ktorí boli zranení našim hnevom. Nemali by sme zmenšovať hriech tým, že ho budeme ospravedlňovať, alebo prehadzovať zodpovednosť na iných.

Hnev môžeme ovládať aj tak, že dovolíme Bohu, aby zasiahol. To pomáha v prípadoch, keď nás niekto iný urazil. Jakub 1:2-4, Rimanom 8:28-29 a 1. Mojžišova 50:20 zdôrazňujú to, že Boh je zvrchovaný a úplne kontroluje všetky okolnosti a osoby, ktoré sa nájdu na našej ceste. Nič sa nedeje v našom živote, o čom by Boh nevedel, alebo to nedovolil. A ako tieto verše hovoria, Boh je dobrý (Žalm 145:8, 9, 17) a dovoľuje, aby sa rôzne veci diali v našich životoch pre náš prospech ako aj pre úžitok iných. Keď vieme túto pravdu a keď sa zakorení v našich srdciach a nielen v našich hlavách, tak sa zmení spôsob, ako sa správame voči tým, ktorí nás zrania.

Tiež, biblicky je dať priestor Bohu pre Jeho hnev. Toto je dôležité v prípadoch nespravodlivosti, keď „zlí“ ľudia znevažujú „nevinných“ ľudí. 1. Mojžišova 50:19 a Rimanom 12:19 hovoria, že sa nemáme stavať do úlohy Boha. Boh je spravodlivý a môžeme Mu dôverovať, že spravodlivo rozsúdi (1. Mojžišova 18:25).

Zvládame hnev biblicky tak, že nevraciame zlé za dobré (1. Mojžišova 50:21; Rimanom 12:21). Toto je spôsob, ako meníme hnev na lásku. Keďže naše skutky pochádzajú z nášho srdca, naše srdcia môžu byť menené našimi skutkami (Matúš 5:43-48). To znamená, že môžeme zmeniť to, ako cítime niečo voči niekomu s tým, že zmeníme to, ako sa správame voči tej osobe.

Správame sa biblicky tak, že komunikujeme, aby sme riešili problém. Existujú štyri základné pravidlá pre komunikáciu, ktoré sú zapísane v Efežanom 4:15, 25-32:

  1. Buďte úprimní a hovorte (Efežanom 4:15, 25). Ľudia nemôžu vedieť, čo si myslíme. Musíme hovoriť pravdu v láske.
  2. Zostante prítomní (Efežanom 4:26-27). Nesmieme dovoliť, aby sa veci hromadili v nás a aby to potom vybuchlo. Zdieľajte sa o tom, čo vás trápi skôr, než to privedie k výbuchu. Je dôležité jednať s tým a zdieľať to, čo nás trápi, než sa dostane do tohto bodu.
  3. Útočte na problém, nie na osobu (Efežanom 4:29, 31). Vždy musíme mať na mysli, že je dobre, aby sme zachovali nízku intenzitu svojho hlasu (Príslovie 15:1).
  4. Skutky, a nie iba reakcie (Efežanom 4:31-32). Skrze našu porušenú prírodzenosť, naša prvá reakcia je zvyčajne hriešna (verš 31). Čas, keď počítame do 10 by mal byť čas, keď sa pozrieme, ako zareagovať správne (verš 32) a mal by nám pripomenúť to, že hnev má riešiť problémy a nie spôsobovať ďašie.

A nakoniec, musíme sa správať tak, aby sme riešili tú časť problému, ktorú máme riešiť (Skutky 12:18). Nemôžeme kontrolovať, ako sa iní budú správať, ale môžeme meniť vlastné správanie. Zmena charakteru sa nedeje cez noc. Ale skrze modlitbu, štúdium Slova Božieho a spoliehanie sa na Ducha Svätého, hnev sa môže prekonať. Rovnako ako sme povolili hnevu, aby sa hlboko zakorenil v našich životoch jeho bežným prejavovaním, tak sa musíme cvičiť správne reagovať, až sa to stane zvykom samo o sebe.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Čo hovorí Biblia o hneve?