Prečo je dôležité veriť v biblickú neomylnosť?




Otázka: Prečo je dôležité veriť v biblickú neomylnosť?

Odpoveď:
Žijeme v dobe, ktorá má sklon pokrčiť plecami, keď čelí chybám. Namiesto opýtania sa ako Pilát: „Čo je pravda?“, postmoderný človek hovorí: „Nič nie je pravda“ alebo snáď: „Existuje pravda, ale my ju nemôžeme poznať“. Zvykli sme si na to, že bývame oklamaní a mnoho ľudí sa zdajú byť spokojní s falošnou predstavou, že Biblia tiež obsahuje chyby.

Doktrína biblickej neomylnosti je nesmierne dôležitá, pretože na pravde záleží. Tento problém sa odráža na Božom charaktere a je základom pre pochopenie všetkého, čo Biblia učí. Tu sú niektoré dôvody, prečo by sme mali absolútne veriť v biblickú neomylnosť:

1. Biblia sama o sebe vyhlasuje, že je dokonalá. „Slová Hospodinove sú čisté slová, sú jako striebro, prepálené v topičskom kotle z hliny, prečistené sedem ráz.“ (Žalm 12:7). „Zákon Hospodinov je dokonalý“ (Žalm 19:8). „Každá reč Božia je čistá ako zlato, prečistené v ohni.“ (Príslovia 30:5). Tieto tvrdenia o čistote a dokonalosti sú absolútne vyhlásenia. Všimnite si, že sa tu nehovorí, že Božie slovo je „väčšinou“ čisté alebo Biblia je „takmer“ dokonalá. Biblia hovorí o úplnej dokonalosti, takže nedáva žiaden priestor pre teórie „čiastočnej dokonalosti“.

2. Biblia stojí alebo padá ako celok. Keby sa zistilo, že hlavné noviny obsahujú chyby, boli by rýchlo zdiskreditované. Nebol by žiaden rozdiel, keby sa povedalo: „Všetky chyby sú vymedzené na 3. strane“. Aby noviny boli spoľahlivé vo všetkých svojich častiach, musia byť v celosti založené na faktoch. Rovnako, ak je Biblia nepresná, keď hovorí o geológii, prečo by sme mali veriť jej teológii? Je to buď dôveryhodný dokument alebo nie je.

3. Biblia je odrazom jej autora. Ako aj všetky knihy. Biblia bola Bohom napísaná, kým On pôsobil skrze ľudských autorov v procese nazývanom “inšpirácia“. „Celé Písmo je Bohom vdýchnuté“ (2. Timoteovi 3:16). Pozri tiež 2. Petrovu 1:21 a Jeremiáša 1:2.

Veríme, že Boh, ktorý stvoril vesmír, je schopný napísať knihu. A Boh, ktorý je dokonalý, je schopný napísať dokonalú knihu. Nejde tu jednoducho o to, či má Biblia chybu, ale: či môže Boh urobiť chybu? Ak Biblia obsahuje faktické chyby, potom Boh nie je vševediaci a sám je schopný robiť chyby. Ak Biblia obsahuje dezinformácie, potom Boh nie je pravdivý, ale namiesto toho je klamár. Ak Biblia obsahuje protirečenia, potom je Boh autorom zmätku. Inými slovami, ak biblická neomylnosť nie je pravda, potom Boh nie je Bohom.

4. Biblia súdi nás a nie naopak. „Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca“ (Židom 4:12). Všimnite si vzťah medzi „srdcom“ a „slovom“. „Slovo“ skúma; srdce je posudzované. Vylúčenie častí Slova z akéhokoľvek dôvodu zapríčiní zvrátenie tohto procesu. My sa tak stávame skúšajúci a to Slovo sa musí podriadiť nášmu „nadradenému pohľadu“. Ale Boh hovorí: „Nuž tedy, ó, človeče, ktože si ty, že odhováraš Bohu?!“ (Rímskym 9:20).

5. Biblické posolstvo je potrebné prijať ako celok. Nejedná sa o zmes doktrín, z ktorých si slobodne vyberáme. Mnohým ľuďom sa páčia verše, ktoré hovoria o tom, ako ich Boh miluje, ale sa im nepáčia verše, ktoré hovoria, že Boh bude súdiť hriešnikov. Nemôžeme si vybrať iba to, čo sa nám páči v Biblii a zvyšok odhodiť preč. Ak sa Biblia, napríklad, míli o pekle, ako potom môžeme vedieť, že hovorí pravdu o nebi – alebo o niečom inom? Ak sa Biblia nezhoduje v podrobnosti o stvorení, potom možno detaily o spasení tiež nie sú dôveryhodné. Ak je príbeh o Jonášovi mýtus, možno je potom aj príbeh o Ježišovi mýtus. Práve naopak, Boh povedal, čo povedal a Biblia nám predkladá úplný obraz o tom, kto Boh je. „Hospodine, tvoje slovo stojí na veky na nebesiach”. (Žalm 119:89).

6. Biblia je naším jediným pravidlom pre vieru a prax. Ak nie je spoľahlivá, na čom potom zakladáme svoju vieru? Ježiš žiada našu dôveru a to vrátane dôvery v to, čo On hovorí v svojom slove. Ján 6:67-69 je krásny oddiel. Ježiš bol vtedy svedkom odchodu mnohých, ktorí vyhlasovali, že ho nasledujú. Potom sa obrátil k dvanástim apoštolom a opýtal sa: „Nechcete ma aj vy opustiť?“ Tu Peter odpovedá pre všetkých, keď hovorí: „Pane, ku komu pôjdeme? Ty máš slová večného života“. Kiež by sme mali rovnakú dôveru v Pána a v Jeho slová života.

Nič z tohto, čo sme tu uviedli by nemalo byť prijaté ako odmietnutie pravdivosti učenia. Biblická neomylnosť neznamená, že sme prestali používať svoj rozum a slepo prijímame to, čo hovorí Biblia. Je nám prikázané, aby sme študovali Slovo (2. Timoteovi 2:15) a tí, ktorí hľadajú sú pochválení (Skutky 17:11). Tiež sme si vedomí, že existujú ťažké pasáže v Biblii, rovnako ako úprimné nezhody týkajúce sa výkladu. Naším cieľom je pristúpiť Písmu s úctou a modlitbou a keď nájdeme niečo, čomu nerozumieme, modlime sa tvrdšie/usilovnejšie, študujme viac a ak nám odpoveď stále uniká, pokorne uznajme svoje vlastné obmedzenia pred tvárou dokonalého slova Božieho.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Prečo je dôležité veriť v biblickú neomylnosť?