Sa v 1. Mojžišovej 1 hovorí doslovne o 24-hodinových dňoch?




Otázka: Sa v 1. Mojžišovej 1 hovorí doslovne o 24-hodinových dňoch?

Odpoveď:
Pozorným skúmaním židovského slova, ktoré znamená „deň“ a súvisu, v ktorom sa to slovo nachádza, prichádzame do uzáveru, že význam toho slova je 24-hodinový časový úsek. Židovské slovo vom, preložené do slovenčiny ako deň, môže mať viacero významov: môže to znamenať 24-hodinové časové obdobie (časové obdobie, za ktoré sa zem otočí okolo svojej osi); môže to znamenať časové obdobie medzi úsvitom a súmrakom; môže to znamenať určitú dobu v minulosti (v dňoch našich otcov...). V 1. Mojžišovej 7:11 sa hovorí o 24-hodinovom dni. V 1. Mojžišovej 1:16 sa hovorí o časovom období medzi úsvitom a súmrakom. V 1. Mojžišovej 2:4 sa hovorí o určitej časovej dobe. Takže, aký má toto slovo význam v 1. Mojžišovej 1:5-2:2, keď sa hovorí o prvom, druhom, až po siedmy deň? Je to 24-hodinové obdobie alebo niečo iné? Môže v tomto prípade slovo vom znamenať neurčitý časový úsek?

Význam slova vom v 1. Mojžišovej 1:5-2:2 môžeme zistiť skúmaním kontextu, v ktorom nachádzame dané slovo a porovnávať tento kontext z ďalšími oddielmi v Písme, kde nachádzame toto slovo. Týmto dovolíme Písmu, aby vysvetlilo samé seba. Židovské slovo vom je použité 2.301-krát v Starom zákone. Mimo 1. Mojžišovej 1, vom plus 410-krát sa používa v kontexte 24-hodinového dňa. Slová „večer“ a „ráno“ (38-krát) sa používaju v kontexte obyčajného dňa. Vom + „večer“ alebo „ráno“ (23-krát) tiež znamená obyčajný deň. Vom + „noc“ (52-krát) vždy znamená obyčajný deň.

Kontext, v ktorom sa používa slovo vom v 1. Mojžišovej 1:5-2:2 hovorí o každom dni ako o večeri a ráne a celkom jasne vyplýva, že sa hovorí o 24-hodinovom časovom období. Slová „večer“ a „ráno“ nemajú význam, okrem ak predstavujú 24-hodinové časové obdobie. Toto bolo bežné chápanie do začiatku 17. storočia, keď vznikla vedecká paradigma na základe geologických sedimentov. Dovtedy bolo považované, že skalnaté horniny boli dôkazom potopy. V 17. storočí vedci začali považovať, že skalnaté horniny sú dôkazom starej zeme. Potom niektorí pomýlení kresťania začali zjednocovať tieto dva náhľady tým, že vysvetľovali, že slovo vom znamená neurčité časové obdobie.

Je známe, že vysvetlenia o starej zemi sú založené na predpokladoch. Ale nesmieme dovoliť, aby neústupnosť niektorých vedcov vplývala na naše chápanie Biblie. Na základe 2. Mojžišovej 20:9-11 Boh stvoril svet za šesť dní a tak vytvoril model pracovného týždňa pre človeka: šesť dní pracovať a siedmy deň oddychovať. Pravdaže, Boh mohol stvoriť všetko v okamihu, ale mal nás na mysli skôr, než nás stvoril.



Návrat na slovenskú domovskú stránku



Sa v 1. Mojžišovej 1 hovorí doslovne o 24-hodinových dňoch?